Len taký beh myšlienok po dvoch mesiacoch

Hm, tak už sú to dva mesiace...Neviem poriadne čo chcem napísať, takže to bude skôr taký tok myšlienok.
Myslela som si, že sa aklimatizujem trochu rýchlejšie. Nejde o to, že by som si nezvykla na kultúru alebo niečo, ale skôr o tom, ako trávim voľný čas. Keď sme boli niekde s AIESEC tak to bolo v pohode, potom ma asi dva víkendy niekam vzali ale inak som bola vlastne sama a doma. No, nič strašné, aspoň som si hľadala veci o Taiwane, kam ísť a tak a hľadala som si stránky s čínštinou. Takže po dvoch mesiacoch sa oficiálne začínam učiť po čínsky - to bude sranda :)
Čo som teda zažila za ten celý čas?
Bola som na výlete v Jioufen - krásne mestečko kúsok od Taipei, išli sme na konferenciu do južnej časti Taiwanu, boli sme v klasickom meste, kde sa robia papierové dáždniky, obehala som si trochu Taipei.
Konečne spoznávam aj ľudí mimo AIESEC. Nie že by som mala niečo proti, ale tak nedá sa byť stále s tými istými a podľa mňa si aj oni potrebujú oddýchnuť od angličtiny. To ma tu trochu deprimuje, že dokonca aj na MC je tu jeden, čo nehovorí veľmi dobre po anglicky. Takže emaily sú v čínštine niektoré a tak. Vďaka za translate.google.com....bez toho by som niekedy nevedela o čo ide. Ale už som im to hovorila niekoľko krát, že by bolo super písať veci v angličtine, oni vžy povedia, že OK a potom dostanem ďalší email v čínstine...No, ale holt, asi to je osud. Ale nejak sa to tu snažím zmeniť, lebo toto teda zrovna nevyjadruje interantional organisation...Hlavne aj všetky materiály budú v AJ, keď budem odchádzať :) A všetky maily tiež...
V piatok sme boli po prvý krát na stretávke so Slovákmi - boli sme tam asi 6 - 2 z cultural office in Taipei (keďže nemôžeme mať ambasádu kvôli čínsko - taiwanskému problému), dve slečny, ktoré odchádzajú po troch rokoch školy naspäť domov a potom dvaja ďalší, ktorí sú tu rok. Kika a Cimo. Teda, po dvoch mesiacoch stretnúť niekoho, komu rovnako lezie na nervy pár vecí a dá sa s nimi pokecať v rodnom jazyku.Rovnaké problémy s pokožkou (keďže si tu proste nemôžem zvyknúť na to počasie a nehorázny smog - našťastie všetky, čo sme tam sedeli sme na tom boli rovnako, len s tým rozdielom, že oni to už majú doriešené), rovnako sme pindali na pranie v studenej vode - ŽIADNA práčka neperie v teplej vode. Ach jaj...A pili sme pivo. Naozaj milé posedenie. Som dokonca u Kiky aj spala a ráno som sa potom presunula na Chiang Kai-shek, kde sme išli urobiť nejaké fotky na AIESEC kampaň. Tak uvidíme, aké budú :) Len ma mrzí, že som sľúbila Romanovi, že budem večer doma a zavoláme si a takto sa stretneme až v nedeľu :( Teda aspoň virtuálne.
No a dnes si tu pozerám nejaké miesta, kam by som sa rada popozerala. Nejak sa mi nezdá, že tuto s deckami z tímu sa to bude dať, keďže naša MCP má priateľa, takže bude cez víkendy s ním, ďalší má tiež priateľku a býva doma a ďalší je v pohode, takže sme spolu celkom často, len si myslím, že začíname trpieť ponorkou...
No jo, náš tím - tak ho trochu predstavím. Na plný úvazok sme tu 4 - ja, Stella, Yoyo a Dexter.
Ja mám na starosti spoluorácu s firmami, potom je tu Stella, ktorá je MCP. Je v pohode, myslím, že je milá, len je tu trochu kultúra tlaku, takže na meetingu sa vždy pýta také neprijemné otázky. Trochu mi ale pripomína chobotnicu :) lebo má take dlhe nohy aj ruky.A niekedy sa oblieka trochu ako naše ukrajinské spoluobčanky, aj keď to tu veľa ľudí, pretože oblečenie na trhu je najlacnejšie. Ale tak nosí takú čelenku vo vlasoch, ako ja keď som mala 5 rokov...Ale je naozaj milá.Potom je tu Yoyo - ten má na starosti spoluprácu s vláodu a tak. No, k tomu mám najďalej, aj keď môže byť v práci šikovný. Nevie poriadne po anglicky, ale smeje sa niekomu, kto sa so mnou dokáže porozprávať, že nevie po anglicky. Hm, čo narobíme. Lezie mi na nervy v tom, že nehorázne popoťahuje - ale STÁLE popoťahuje. Takže v práci sa bez sluchátok nezaobídem. A keď je, tak nehorázne mliaska. A kto ma pozná tak vie, že mliaskanie teda nemusím. Ale tak ako som povedala, môže byť naozaj super a je aj šikovný v práci. A potom tu je Dexter. Má starosti odchádzajúcich študentov. On hovorí dobre po anglicky aj máme celkom podobné názory, ale je teplý. Ale echt teplý - všetky vtipy, ktoré sa o teplých hovoria, tak to je on. Všeobecne je tu kopu teplých. Na office sedí asi 16 ľudí a z toho sú traja muži teplí a 1 slečna. Teda, celkom vysoká bilancia...A o jednom si to všetci myslia, ale je strašne zaťažený na ženské pohlavie - Yoyo...
Potom sú tu traja na part-time. Vicky - tá je úplne super, tú mám rada. Hovorí krásne po anglicky aj je celkom rozkukaná čo a ako. Len škoda, že nebýva v Taipei ale v meste vzdialenom asi hodinu a niečo. Potom je tu Cindy - vraj je veľmi krásna. No, určite nie je škaredá. Ale mohla by sa naučiť písať emaily v angličitine a keď jej poviem, že by som rada tomu rozumela, tak je odpoveď vždy rovnaká, že sa to netýka mňa, že to je LEN press release. No, ešte mesiac skúsim naliehať...A potom je tu finančáčka, ktorú teraz meníme, takže sa uvidí, kto to bude.

popis fotky zľava - Justian - podpora Yoya, Cindy, Miso - finančáčka, Vicky, Boris - môj podporný tím, Yoyo, Dexter, Stella a ja. MC 09/10 :)
Inak sú na mňa veľmi milí, to nemôžem povedať, že nie.Veď čas si snáď dokážem vyplniť aj sama. A myslím, že po príjemnom stretnutí so Slovákmi to už snáď pojde, len tí teraz odchádzajú všetci preč. No nič, do Maljazie máme ešte tri týždne, takže to snáď rýchlo utečie.

Budem končiť s mojim random tokom myšlienok :)
Veď čoskoro sa znova ozveme.
P.S. Asi by ste to nepovedali, ale jedlo, ktoré mi tu chýba skoro najviac je horká čokoláda na varenie...a mlieko.