Prve dni v Ulaanbaatare (Roman)

Prve dni na mieste, kde mate stravit tak dlhu dobu su osobne pre mna velmi narocne. Okrem formalit tykajucich sa viz, ubytovania, telefonu...si clovek musi pomaly zvykat na miesto kde byva, kadial chodi, kde zije, co je a pije. Zmena oproti Cine bola o dost vacsia ako som cakal, hoci na druhej strane kultura je stale velmi zaujimava. Mongolsko preslo tazkou zmenou, pocnuc vyhlasenim nezavislosti od Ciny, rekonstrukciou celeho statu ruskou rukou, posunom k demokracii – orientacia na zapad, hlavne USA, kde studoval terajsi prezident. Preto i dojmy su rozporuplne. Honosne budovy vs. chudobne stvrte, tisice jeepov a novych aut vs. spravanie sa na ceste, lacne syry vs. drahe takmer vsetko ostatne, pretoze musia vsetko importovat. Ja som sa ubytoval v internate pre zahranicnych studentov, asi 10 min od miesta kde budem pracovat a dalsich 5 od samotneho centra Ulaanbaataru. Na izbe som sa a casom by som mal mat okrem TV i internet. Hned prvy den ma na stanici privitali 2 clenovia AIESEC Mongolsko a postupne stretavam i dalsich, ktory by mali byt clenmi i dalej. Nasiel som 2 obchody, kam chodim nakupovat, no na zeleninu a ovocie asi radsej skusim trhy pri meste. Kupil som si i mongolsku telefonu kartu - 00976 99 735 730, zaregistroval som sa a cakam na dlhodobe viza. Buduce tyzden stravim predovsetkym planovanim dalsich krokov a stretnutiami so zastupcami firiem, organizacii, ambasad. Tak drzte palce.