Malajzia, Kuala Lumpur

Po dvojhodinovej ceste autobusom sme sa ocitli na stanici, odkiaľ sme len pred nedávnom odišli na našu cestu okolo Malajzie. Kuala Lumpur je hlavné a najväčšie mesto Malajzie - má rozlohu 243,65 km štvorcových. Samotné mesto má 1,6 milióna obyvateľov, ale oblasť nazývaná Greater Kuala Lumpur má obyvateľov 6,9 milióna obyvateľov. Vo výstavbe je aj nové hlavné mesto Putrajaya, kde sme vlastne bývali počas konferencie.

Čakala nás cesta na hostel, kde sme dostali aj zadarmo SIM kartu s malajským číslom. samozrejme, že sme sa vybrali ešte poprechádzať mestom, lebo na ďalší deň sme už odlietali a Petronas Towers v noci by sme už nestihli. Pár fotiek prikladáme - boli naozaj nádherné - výška a hlavne ten vzhľad - nasvietenie a materiál ich robil ešte majestátnejšími, ako v skutočnosti možno sú. Vybrali sme sa ešte na slávnu uličku plnú jedla. Prešli sme cez ulicu, kde bola zábava v kluboch v plnom prúde, šlapali sme asi pol hodinku a nakoniec sme sa ocitili medzi stánkami s jedlom. Dali sme si Malajské opekané kuracie maso - také malé kúsky. A pobrali sme sa domov.

Ďalší deň sa síce ťažko vstávalo, ale predsa len sme sa o 9 pobrali z hotela po tašky do bájneho hotela Palace of the Golden Horses. Museli sme si zobrať vlak a potom taxík - ďalší zážitok tamojšieho života, kde si takto obyvatelia vzdialenejších častí mesta denne berú vlak do práce. Odložili sme si veci na stanici a išli sme pozrieť na pamiatky. Prešli sme až do čínskeho mestečka, kde sme náhodou stretli Čechov, s ktorými sme sa rozlúčili pre dvoma dňami v Singapure. No, čínske mesto nebolo až tak okato iné ako ostatné časti mesta, ale bolo to rozhodne viac čínske ako stred mesta. Tak sme nakúpili niekoľko suvenírov a pokračovali.

Začali sme hľadať nárdony dezert Malajzie - nastrúhaný ľad a na tom všelijaké sladkosti - cendol. Zvláštne bolo, že ho mali len v jednom nákupnom centre, tak sme začali pochybovať o jeho bájnej sláve.

Po osviežení sme sa pobrali k Petronas Towers. Pomaly zapadalo slnko, ale vyzeralo to nádherne. Porobili sme si pár fotiek a išli sme si na chvíľu oddýchnuť do City Parku, kde nás milo upozornili, že na tráve sa môže len sedieť, ale nie ležať. Tak sme oddychovali v sede :)

A keďže sa pomaly blížil koniec našej cesty, začali sme sa zbierať na stanicu, kde sme sa stretávali s jednou kamoškou, ktorá sa po roku vracala z Hong Kongu do Čiech. Pred shuttle autobusom na letisko sme si nenechali ujsť menu v McDonalde v prepočte za 1,1 EUR - tak sme si dali každý jedno a spokojní sme sa pobrali. Roman odlietal o jednej v noci, my sme si s Luckou ustlali v hale a do šiestej sme si pospali.

Pravdepodobne ani všetky tieto fotky nedokážu vyjadriť, ako krásne tam bolo.....