Sunday, July 26, 2009

Youth Leadership - Alebo ako sa lahko da pomylit nazvom (Roman)

3 tyzdne dozadu som vdaka manzelke slovenskeho konzula objavil v UB krestansky kostol. Ludia su tam hrozne fajn, knazi vsetci hovoria anglicky ale o tom inokedy. Pre tyzdnom tam oznamili, ze do Mongolska pricestuje Taiwansky Salezian a bude organizovat tyzdenny seminar Youth Leadership, co v podstate znamena nieco ako Mladi a nejake to vodcostvo :) Ako spravneho clena AIESEC ma samozrejme tato tema potesila a na dany seminar som prisiel v jeho druhy den - aby som mohol teda pozdielat i svoje myslienky. Po vstupe ma trosku zarazilo, ze ma zaradili do skupiny, kontkretne do skupiny 2, vravim si asi to bude dost interaktivne. Zachvilu vsak moderatorka zahlasila, ze o bude sutaz v predveni" tanca umyvania zubov "zo vcera. No kazdy leader si predsa musim vediet umyt zuby, si vravim to je ok.Az ked na podium zacali naskakovat 14 rocne decka zacalo mi vrtat hlavou kde som sa to dostal. Nakoniec mi "veduca" mojej skupiny vysvetlila, ze organizuju akcie pre decka aby sa nieco naucili o zdravi, prirode, vyrobe atd tak ze to je to Youth a ze teda daco robia, tak to je Leadership - no Katka ma s tou AJ na Taiwane fakt pravdu :)
Ale vravim si, uz ked som tu tak ostanem a nelutoval som. Naucil som pouzivat zubnu nit a vyrobil naramok. Dokonca som dostal pochvalu od nasej veducej, ze som sa skutocne snazil. :)
Tak vidite o buducnost sveta netreba mat strach, lidri su na nu pripraveni.

Saturday, July 25, 2009

Len taký beh myšlienok po dvoch mesiacoch

Hm, tak už sú to dva mesiace...Neviem poriadne čo chcem napísať, takže to bude skôr taký tok myšlienok.
Myslela som si, že sa aklimatizujem trochu rýchlejšie. Nejde o to, že by som si nezvykla na kultúru alebo niečo, ale skôr o tom, ako trávim voľný čas. Keď sme boli niekde s AIESEC tak to bolo v pohode, potom ma asi dva víkendy niekam vzali ale inak som bola vlastne sama a doma. No, nič strašné, aspoň som si hľadala veci o Taiwane, kam ísť a tak a hľadala som si stránky s čínštinou. Takže po dvoch mesiacoch sa oficiálne začínam učiť po čínsky - to bude sranda :)
Čo som teda zažila za ten celý čas?
Bola som na výlete v Jioufen - krásne mestečko kúsok od Taipei, išli sme na konferenciu do južnej časti Taiwanu, boli sme v klasickom meste, kde sa robia papierové dáždniky, obehala som si trochu Taipei.
Konečne spoznávam aj ľudí mimo AIESEC. Nie že by som mala niečo proti, ale tak nedá sa byť stále s tými istými a podľa mňa si aj oni potrebujú oddýchnuť od angličtiny. To ma tu trochu deprimuje, že dokonca aj na MC je tu jeden, čo nehovorí veľmi dobre po anglicky. Takže emaily sú v čínštine niektoré a tak. Vďaka za translate.google.com....bez toho by som niekedy nevedela o čo ide. Ale už som im to hovorila niekoľko krát, že by bolo super písať veci v angličtine, oni vžy povedia, že OK a potom dostanem ďalší email v čínstine...No, ale holt, asi to je osud. Ale nejak sa to tu snažím zmeniť, lebo toto teda zrovna nevyjadruje interantional organisation...Hlavne aj všetky materiály budú v AJ, keď budem odchádzať :) A všetky maily tiež...
V piatok sme boli po prvý krát na stretávke so Slovákmi - boli sme tam asi 6 - 2 z cultural office in Taipei (keďže nemôžeme mať ambasádu kvôli čínsko - taiwanskému problému), dve slečny, ktoré odchádzajú po troch rokoch školy naspäť domov a potom dvaja ďalší, ktorí sú tu rok. Kika a Cimo. Teda, po dvoch mesiacoch stretnúť niekoho, komu rovnako lezie na nervy pár vecí a dá sa s nimi pokecať v rodnom jazyku.Rovnaké problémy s pokožkou (keďže si tu proste nemôžem zvyknúť na to počasie a nehorázny smog - našťastie všetky, čo sme tam sedeli sme na tom boli rovnako, len s tým rozdielom, že oni to už majú doriešené), rovnako sme pindali na pranie v studenej vode - ŽIADNA práčka neperie v teplej vode. Ach jaj...A pili sme pivo. Naozaj milé posedenie. Som dokonca u Kiky aj spala a ráno som sa potom presunula na Chiang Kai-shek, kde sme išli urobiť nejaké fotky na AIESEC kampaň. Tak uvidíme, aké budú :) Len ma mrzí, že som sľúbila Romanovi, že budem večer doma a zavoláme si a takto sa stretneme až v nedeľu :( Teda aspoň virtuálne.
No a dnes si tu pozerám nejaké miesta, kam by som sa rada popozerala. Nejak sa mi nezdá, že tuto s deckami z tímu sa to bude dať, keďže naša MCP má priateľa, takže bude cez víkendy s ním, ďalší má tiež priateľku a býva doma a ďalší je v pohode, takže sme spolu celkom často, len si myslím, že začíname trpieť ponorkou...
No jo, náš tím - tak ho trochu predstavím. Na plný úvazok sme tu 4 - ja, Stella, Yoyo a Dexter.
Ja mám na starosti spoluorácu s firmami, potom je tu Stella, ktorá je MCP. Je v pohode, myslím, že je milá, len je tu trochu kultúra tlaku, takže na meetingu sa vždy pýta také neprijemné otázky. Trochu mi ale pripomína chobotnicu :) lebo má take dlhe nohy aj ruky.A niekedy sa oblieka trochu ako naše ukrajinské spoluobčanky, aj keď to tu veľa ľudí, pretože oblečenie na trhu je najlacnejšie. Ale tak nosí takú čelenku vo vlasoch, ako ja keď som mala 5 rokov...Ale je naozaj milá.Potom je tu Yoyo - ten má na starosti spoluprácu s vláodu a tak. No, k tomu mám najďalej, aj keď môže byť v práci šikovný. Nevie poriadne po anglicky, ale smeje sa niekomu, kto sa so mnou dokáže porozprávať, že nevie po anglicky. Hm, čo narobíme. Lezie mi na nervy v tom, že nehorázne popoťahuje - ale STÁLE popoťahuje. Takže v práci sa bez sluchátok nezaobídem. A keď je, tak nehorázne mliaska. A kto ma pozná tak vie, že mliaskanie teda nemusím. Ale tak ako som povedala, môže byť naozaj super a je aj šikovný v práci. A potom tu je Dexter. Má starosti odchádzajúcich študentov. On hovorí dobre po anglicky aj máme celkom podobné názory, ale je teplý. Ale echt teplý - všetky vtipy, ktoré sa o teplých hovoria, tak to je on. Všeobecne je tu kopu teplých. Na office sedí asi 16 ľudí a z toho sú traja muži teplí a 1 slečna. Teda, celkom vysoká bilancia...A o jednom si to všetci myslia, ale je strašne zaťažený na ženské pohlavie - Yoyo...
Potom sú tu traja na part-time. Vicky - tá je úplne super, tú mám rada. Hovorí krásne po anglicky aj je celkom rozkukaná čo a ako. Len škoda, že nebýva v Taipei ale v meste vzdialenom asi hodinu a niečo. Potom je tu Cindy - vraj je veľmi krásna. No, určite nie je škaredá. Ale mohla by sa naučiť písať emaily v angličitine a keď jej poviem, že by som rada tomu rozumela, tak je odpoveď vždy rovnaká, že sa to netýka mňa, že to je LEN press release. No, ešte mesiac skúsim naliehať...A potom je tu finančáčka, ktorú teraz meníme, takže sa uvidí, kto to bude.

popis fotky zľava - Justian - podpora Yoya, Cindy, Miso - finančáčka, Vicky, Boris - môj podporný tím, Yoyo, Dexter, Stella a ja. MC 09/10 :)
Inak sú na mňa veľmi milí, to nemôžem povedať, že nie.Veď čas si snáď dokážem vyplniť aj sama. A myslím, že po príjemnom stretnutí so Slovákmi to už snáď pojde, len tí teraz odchádzajú všetci preč. No nič, do Maljazie máme ešte tri týždne, takže to snáď rýchlo utečie.

Budem končiť s mojim random tokom myšlienok :)
Veď čoskoro sa znova ozveme.
P.S. Asi by ste to nepovedali, ale jedlo, ktoré mi tu chýba skoro najviac je horká čokoláda na varenie...a mlieko.

Sunday, July 19, 2009

Mongolske hry : Prechadzanie cez cestu (Roman)


Myslim, ze stoji za spomenutie prechadzanie cesty v Mongolsk, ktore je skutocnym zazitkom az takmer vrcholnym sportovym vykonom, pri ktorom musite skombinovat rychlost, reflex ale i drzost.Presvedci vas i tom , ze zelena nie je vsade zelena :) Mne osobne to pripomina pocitacovu hru, ktora je zalozena na tom, ze sa musite uhynat padajuci predmetom. Mozte sa pozriet na jednotlive stupne obtiaznosti :

LEVEL 1 : Jednosmerne cesty - su pomerne jednoducha zalezitost, vacsinou volite techniku postupneho prechodu, najma pri viac prudovych cestach. Najobtiaznejsie su 4-prudove cesty.


LEVEL 2 : Obojsmerne cesty, tam ide uz o narocnejsi akt, kde si niekedy musite vypomoct prechodom - aspon pre dobry pocit,poistnu nahradu v pripade zrazky. Je dolezite vediet vcas vyrazit ale i ustupit silnejsiemu - co moze napr. Hummer, Jeep alebo autobus.

LEVEL 3 :Krizovatky. Tu uz ide naozaj o zivot, no ak chcete obstat a hlavne prejst na druhu stranu musite to skusit. Najlepsia situacia je snad v case dopravnych zapch, kedy mozte ako kryt vyuzit i stojacie auto. Zasada je : Zavri oci a bez !!!



Thursday, July 16, 2009

Malé odlišnosti v spôsobe života (Katka)


Jasné, že kultúry su strašne odlišné...Takže všetky odlišnosti tu určite nepopíšem.Skúsim aspoň pár vecí napísať...Jedlo a stolovanie je samostatná kapitola a hej, jeme tu všetko paličkami, čo je celkom v pohode, len keby denne nemíňali troje nových drevených paličiek zabalených v samostatnom plastikovom obale :( Jaj, tá naša matička zem.

Skútre a spôsob dopravy
Všade sú skútre. Nech ideš kamkoľvek, vidíš skúter. Keď nemáš skúter ako mladý na škole, tak si celkom "out". No, ešte štastie, že nie som na škole :D Neviem ale, ako dokážu dýchať v tom strašnom vzduchu, ktorý je už aj tak strašne nedýchateľný a oni sú ešte v strede všetkých tých výparov a tak.Síce preto má kopa z nich na ústach tie povestné rúšky.

Biela pokožka je hitom
Tak ako sa my ženieme za krásnym opálením, tak oni obdivujú nádherne nezdravú bielu pokožku. NIKDE sa ľudia neopaľujú. Dievčatá sa tu natrú krémom a ešte si zoberú aj dáždnik, aby náhodou nejaký slnečný lúč na nich nedopadol a nebodaj ich neopálil. Akože keď ich už niektorých opáli, tak z toho až tak veľa nerobia, ale rozhodne to nevyhľadávajú. Kúpalisko tu vyzerá asi tak, že je tam len ten bazén a to je všetko. U nás je ešte tobogán pri dome, ale nejaké miesto na ležanie, tak to asi hľadám všade márne. Keď sa povie, že sa ide na pláž, tak pohoda sa zbalíš o tretej poobede možno o nejakej 4 si tam, nemusíš sa ani vyzliekať, aby sa ťa náhodou nedotkli lúče :D Je sranda, ako každý chce to, čo nemôže mať - my nemáme more a stále sa trepeme niekam, kde môžeme chytať bronz, tu majú počasie na nezaplatenie a oni sa mu vyhýbajú :(

Pranie a Sušenie prádla


Práčka - u nás 20 programov a pomaly vysokú školu potrebujete na to, aby ste boli schopní oprať. Tu? 4 programy a perie to len v studenej vode. Takže pranie vyzerá byť jednoduché, ale teda, nemám niekedy pocit, že to prádlo je také krásne čisté. Hlavne naša práčka necháva nejaké malé špiny na oblečení, takže to musím nejak preskúmať :D

Sušenie - Predstavte si Miletičku...alebo hocijaký trh s číňanmi, Vietnamcami a tak...Ako dávajú oblečenie hore na tie tyče dlhými palicami? Tak to je obrázok toho, ako vešiame prádlo na sušenie. Na fotke je vidieť aj tá palica, ktorou to vešiame a toto je náš "balkón", kam to prádlo vešiame, ale vidíte to tu všade na ulici takto zavesené. Len biele veci sa tu veľmi nenosia, keďže už len počas sušenia je to prádlo podľa mňa viac šedé ako biele...No, z mojej obľúbenej činnosti - prania - sa teda stáva neslávna činnosť...

Pitná voda

Môj obľúbený nápoj - ľadová voda z vodovodu - bude pre mňa pasé asi tak na rok. Z vodovodu tu je totiž voda nepitná a musíte si ju stále prevariť alebo piť len tú z obchodu. Oni to teda riešia po svojom, že pijú strašne veľa čajov každý deň, ktoré si kúpia v špeci obchodoch a míňajú plasotvé poháre ako keby to bol vzduch. Ale o tom inokedy...Našťastie majú na každom mieste fontánky, ktoré tú vodu prevaria a potom sa môžeš veselo napiť. A keďže tu je ľadová voda niektorými ľuďmi považovaná za nezdravú, tak ja si ju ešte musím dávať do chladničky. Podľa jing jang totiž hlavne žena nemá piť veľmi studenú vodu, aby sa nevyhodila z rovnováhy. Nie každý to zase dodržiava. Lenže čo je podľa nich vlažná voda, podľa mňa je to nepiteľne horúca voda :D Takže chladnička to istí. A aspoň šetrím našu planétu tým, že si nekupujem každý deň milión čajov v samostatných plastikových pohároch.

Toaleta


Tak tu je na fotke. Samozrejme, že je iná ako u nás :D Ale čo mi teda trvalo asi tri týždne, pár trapasov, bolo zistiť, načo je ten kôš vedľa záchoda... Presne, toaleťák sa nemôže hádzať priamo do záchoda, ale do koša. Fu, to bude zábava. A v tomto teple, v našej uzavretej kúpelni to je priamo raj pre takéto typy odpadu :)

Dvere

Majú trochu americký spôsob kľučiek - okrúhle a zamykajú sa tým, že cvakneš niečo vnútri. Každé dvere ale majú ešte aj takú mrežu zvonka. Nevyzerá to zase až tak strašne, ako to znie...A za sa to byť bezpečné.

Vynášanie smetia
Zatiaľ čo my máme doma kôš a každý deň ho po ceste do roboty vyhodíme do veľkých kontajnerov a niekto si po to raz dojde... Tak tu je to opačne. A je to celkom sranda, len som to ešte nerobila. Zbieraš si svoje smetie pekne doma niekde a každý deň večer chodí auto, ktoré hrá "Pre Elišku" (ako nehanebne zneužili túto krásnu pesničku) a my máme zísť dolu a vyniesť to doňho... Raz to asi skúsiť budem musieť, takže uvidíme.

Zbieranie účteniek
Vláda chce podporiť to, aby každý obchod písal všetko do daní, tak vymysleli celkom sranda súťaž - každý si zbiera svoje účtenky, každá z nich má svoje číslo a každé dva mesiace sa vyhlási číslo - pokiaľ máš posledné tri rovnaké, tak získaš 200 NTD, pokiaľ 4 tak získaš viac atd. Pokiaľ ich máš zhodné všetky, tak môžeš získať myslím až milóny. Asi sa im to celkom oplatí na tých daniach zarábať, keď ich potom môžu takto medzi ľudí rozhodiť. Toto sú moje účtenky len za posledných 6 týždňov.



Taká normálna študentská posteľ

Tak toto je môj osud na ďalší rok. Taká normálna posteľ. Nie je to zlé, len trošičku iné od našej pohodlnej postele. Ale majú aj normálne, ale tak toto je taký študentský byt. Môžeme byť radi aspoň za toto :D


Sunday, July 12, 2009

Food Taipei (Katka)



Food Taipei je výstava jedla - pôvodne je to pre tých, čo chcú s jedlom obchodovať, ale nám sa podarilo získať pozvánku od jedného zastupiteľa z Peru, ktorý tam vystavoval tiež. Bola som tam ja, bývalá MCP Taiwan a ešte jeden jej kamarát. Ale bola sranda. Všetko možné jedlo v podstate z celého sveta sme ochutnali. Mysleli sme si, že tam budeme len tak dve hodiny a nakoniec sme tam strávili 4 hodiny a to sme stále chodili a stihli sme len jedno poschodie. Môj najväčší pôžitok bol vyprážaný syr, keďže tu teda mliečne výrobky veľmi nemusia...No, bola celkom sranda :)

Naadam - Mongolsky festival (Roman)



Naadam(slovo naadam znamená zotavenie a rozptýlenie) je mongolský, najväčší a najstarší festival s pestrofarebnými oslavami, ktoré zahŕňajú prehliadku tradícií a zvyklostí, zápasenie a lukostreľbu (na stadionoch v Ulaanbaatare) a koňské preteky ) asi 60 km od UB. Vsetko zacina otvaracim ceremonialom, nebolo to uplne ako v Pekingu ale mne osobne sa to celkom pacilo. Jazdci na koni, akrobati, tanecnici, orchester, spev, prihovor prezidenta...malo to svoje caro.

Samotne sutaze sa zacinaju hned po otvoreni a trvaju dva dni.


Okrem sutazi tu najdete i trhy - nieco ako nas jarmok - ludove vyrobky, oblecenie, vela vela jedla (najma kushu - placka vyprazana v oleji plnena ovcim masom), pitia - kvas, kumis (kvasene mlieko) a Coca Cola.

Dalej je tu mnoho hier - strelba zo vzduchovky, kocky, hadzanie na ciel, zhadzovanie plechoviek, basket...Mongolci zjavne radi riskuju :)

National Palace Museum (Katka)


Mala som prvý voľný víkend a tak sme išli so spolubývajúcimi do múzea. Strašne ma chceli ešte predtým, než sa odsťahujú niekam zobrať. Išli sme do National Palace Museum - múzeum, kde je 650 000 predmetov čínskej kultúry. Kedysi to bolo jedno múzeum s Palace Museum v Pekingu, ale potom sa rozdelili a Taiwanci tvrdia, že toto múzeum je väčšie a krajšie a má omnoho viac významných predmetov. Bolo to tam naozaj pekné, celé sme to pochodili a potom mali vystúpenie bábkarskeho divadlo - klasická taiwanská kultúra a došiel aj majster bábok. Teda, ten s nimi vedel robiť také veci!
Potom sme išli na večeru - Taiwanský štýl - kopu vecí sa objedná a každý je zo všetkého. Super je, že všetko ochutnáš. Takže naozaj je to večera ako má byť :) Fujky, jedla som aj rybie oko - oni naozaj jedia všetko, čo môžu. Ale bolo to mile posedenie aj s pivom, keďže oni veľmi nepijú, všetci, čo sme tam boli sme dokopy vypili tri fľaše, dievčatá nepijú skoro vôbec....

Prvy krat mimo Taipei - Jioufen (Katka)


Hned druhy vikend, čo som tu bola sme mali jeden meeting. Išli sme do jioufen, co je asi tak 50 km cesty od centra Taipei. Názov znamená "9 predmetov" a je to preto, lebo celé mesto je na kopci. A kedysi tam žilo 9 rodín, takže vždy, keď išiel niekto nakupovať, tak musel zobrať všetko 9 krát, aby bolo pre každú rodinu. Celé mesto je postavené v kopci, takže je tam veľa schodov, ale vyzerá to pekne. Nám pršalo, ale vraj to je to pravé, pretože potom je krásny výhľad na more. Pochodili sme tam uličky, kde mali veľa veľa čínskych vecí a jedla. Mali tam pravé čínske šaty, tričká - z takého ich čínskeho materiálu. Pár fotiek :)

Roman byva v Ulaanbaatar (Roman)


Moj internat v Ulaanbaatare vyzera asi takto, na prvy pohlad asi nie moc pohostinne miesto, na druhej strane je len 15 min vzdialene chodzov od centra, 5 min od hypermarketu (ak sa to tak da nazvat) a odpadky mozte vyhodit priamo za dom, na kopu k ostatnym. Izba je celkom prijemna, byvam sam, mam internet, TV s 11 programami - vsetky v Mongolstine :), vrzgajucu postel, Hawai skrinu a v chodbe i WC a chladnicku. Na WC je ale znak - zeny - takze som musel prekonat prvotny ostych ako i moj spolubyvajuci - ktory je takisto muz (Nemec).

Den nezavislosti alebo hot-dog s kolou (Roman)




4.7. kazdy rok Americania oslavuju vyrocie dna nezavislosti. Na ambasade v Ulaanbaatare si tiez pripravili taku mensiu party s hotdogmi, kolou a par kulturnymi vlozkami - pristavil Chrysler, zahrala nam dychovka, skakali sme vo vreci a pretahovali sa lanom...po karamelovom lizatku a pozerani baseball-oveho zapasu s americkymi namornikmi to uz bol typicky americky sen. Uz len dufat, aby sa naozaj neuskutocnil :)


Monday, July 6, 2009

Prve dni v Ulaanbaatare (Roman)


Prve dni na mieste, kde mate stravit tak dlhu dobu su osobne pre mna velmi narocne. Okrem formalit tykajucich sa viz, ubytovania, telefonu...si clovek musi pomaly zvykat na miesto kde byva, kadial chodi, kde zije, co je a pije. Zmena oproti Cine bola o dost vacsia ako som cakal, hoci na druhej strane kultura je stale velmi zaujimava. Mongolsko preslo tazkou zmenou, pocnuc vyhlasenim nezavislosti od Ciny, rekonstrukciou celeho statu ruskou rukou, posunom k demokracii – orientacia na zapad, hlavne USA, kde studoval terajsi prezident. Preto i dojmy su rozporuplne. Honosne budovy vs. chudobne stvrte, tisice jeepov a novych aut vs. spravanie sa na ceste, lacne syry vs. drahe takmer vsetko ostatne, pretoze musia vsetko importovat. Ja som sa ubytoval v internate pre zahranicnych studentov, asi 10 min od miesta kde budem pracovat a dalsich 5 od samotneho centra Ulaanbaataru. Na izbe som sa a casom by som mal mat okrem TV i internet. Hned prvy den ma na stanici privitali 2 clenovia AIESEC Mongolsko a postupne stretavam i dalsich, ktory by mali byt clenmi i dalej. Nasiel som 2 obchody, kam chodim nakupovat, no na zeleninu a ovocie asi radsej skusim trhy pri meste. Kupil som si i mongolsku telefonu kartu - 00976 99 735 730, zaregistroval som sa a cakam na dlhodobe viza. Buduce tyzden stravim predovsetkym planovanim dalsich krokov a stretnutiami so zastupcami firiem, organizacii, ambasad. Tak drzte palce.



Katka byva v Taipei (Katka)

Ako som uz spominala, byvam kusok od night market, ale to vam asi vela nepovie :)
Tak zacnem pekne od zaciatku.
Pripajam mapu, kde som vyznacila to, kde byvam, kde mame office a kde je Taipei 101...Odo mna na office to trva tak 45 minut az hodinku, zalezi, aka je premavka.



No, nas byt je celkom v pohode, aj ked prve soky z kupelne a celkoveho vzhladu boli celkom sranda. Posledny rok tu byvali 4 chalani a jedno dievca, ale teda upratovaniu velmi nedali...Po mesiace uz hlavne casti bytu presli mojim upratovacim utokom a da sa to celkom. Maju zo mna strasnu srandu, pretoze som kupelnu upratovala hodinu...Tak ale ked oni to nikdy nerobili za posledny rok, aj vana mala inu farbu.
Mam sama izbu a postel, ktora bola na facebooku uz taka ostane. Vraj to je normalne pre studentske byty. No, je trosku tvrda, ale vraj je to zdrave. Aj izbu som si uz upratala po tom, ako mi vsetky veci zmizli, tak pripajam par fotiek, ako to tu vyzera.






No, okolie sa celkom da. Hned pred domom mame park, kde stari ludkovia cvicia, su tam aj take pristroje pre nas. Potom je tu zakladna skola, kde je aj bezecky okruh, kde si mozem ist zabehat. Asi tak 5 minut chodze je rieka, kde je aj cyklisticka cesta, ktora vedie po celom Taipei. Na tej mape hore su ruzovym vyznacene vsetky cesty, ale tie v meste su nebezpecnejsie a nudne, ale ta popri rieke vyzera super - skoro ako nasa hradza v Bratislave.No, vyhlad z okna mojej izby nie je velmi slavny, ale tak nemusim sa pozerat von oknom, ked nechcem :) Shilin market mame takych 10 minut peso - ked si hladny, tak tam mozes zajst, ale tak je to pre mna trosku spinave, aj ked rydzo cinskej kultury. Ale jedlo je dobre...Ti co ma poznaju aj tak vedia, ze ja vonku velmi nejedavam. Ale postupne to tam vsetko ochutnam...





Cesta transibirskym vlakom do Ulaanbaataru (Roman)




Cestu vlakom Peking – Ulaanbaatar – Moskva by som odporucal asi kazdemu ako nahradu za lietadlo. Trva asi 30 hodin ale je nadmieru pohodlna vdaka posteliam, vybornemu jedlu v cene, casto i dalsim zahranicnym turistom, ktory nim cestuje (ja som v kupe cestoval s Australcankou a Skotom) a hlavne polovicnej cene oproti letenke. Asi tym najvacsim zazitkom je to co kazdu minutu vidite z okna vlaku, cinske pohoria a rieky, mongolska pust a neskor pasienky osidlene pastevnikmi, zijucich v jurtach, stada dobytka, malicke chudobne dediny. Skutocne mate pocit akoby ste boli na opacnom konci sveta (ved aj ste) a mate chut ist este dalej a vidiet viac. Moja cesta ale musela skoncit v Ulaanbaatare (niektory stravia vo vlaku este dalsie 4 dni) taka dlha je trat Peking - Ulaanbaatar .