Dni s Chappom (Roman)

Pred troma tyzdnami som si este nevedel predstavit mat psa, teraz si to uz viem pripustit. Zacalo to tym, ked nasa znama potrebovala nutne odcestovat a poprosila 3 clennu ceskoslovensku druzinu aby sa postarali o byt a psa - Chapa (Ako Chappi :) )

Tento post je len taka mala spomienka na zobudzanie sa so psom, prechadzky rano, jeho neutichajuci hlad, boj o kosti, snahy o pochopenie co asi moze tym skucanim chciet, kurzy slovenciny...Tak baf, baf.

Zabludit v Ulaanbaatare (Roman)

Nie vzdy je na skodu veci zabludit...

Narodeniny zakladatela AIESEC Taiwan

AIESEC je na Taiwane už 45 rokov, teda celkom slušný čas :)
Včera bola oslava na počesť 70tych narodenín človeka, ktorý to tu má cele na svedomí - Dr. Wu.
Moje zážitky s ním sú také všelijaké - niekedy proste neviem odhadnúť, čo sa v tejto kultúre môže a čo nie - ako na našej prvej večeri, keď som mu povedala, že české pivo je lepšie a zrazu som sa ocitla v strašnom tichu...ale tak čo, proste rozhodne je lepšie ako to taiwanské.

Keďže som nechcela nič nechať na náhodu, pekne som si zistila, čo sa má obliecť - niečo červené :) Hm, to som nenašla, ale mala som aspoň silno ružové. Kúpila som pohľadnicu, obliekla sa a vyrazila.

Bolo tam asi 100 ľudí - členovia, trainees, alumni. Noazaj milé - pripravili celý program, kde preňho vystupovali, spievali, hrali krátke divadlo. Trochu sme sa aj porozprávali, zaželala som mu všetko najlepšie. No, a potom sa pobral preč :(

Ale bolo milé vidieť, akú obrovskú úctu voči nemu majú, ako mu ľudia ďakujú za to, že kvôli nemu majú možnosť byť tu. Myslím, že AIESEC v ČR si môže brať príklad :)

Túra, pol hodinový ohňostroj a pokec s trainees

Bola voľná sobota, tak som mala nápad pobrať sa s mojím funkčným tímom von - na nejakú tú túru. Bohužiaľ, skoro nikto nemohol, tak som sa pobrala aspoň s mojím supportom - Borisom.

Stretli sme sa, najedli sa a vydali na cestu. Je tu krásna príroda a nádhera je, že keď ideš do kopcov, tak sú tam chrámy. Tak sme došli k prvému a potom sme sa pobrali cez plantáže čaju k ďalšiemu, ktorý bol 4 hodiny vzdialený. Ale prechádzka to bola pekné. O druhom chráme sa hovorí, že by tam nemali ísť páry, pretože sa rozíjdu. Hm, ale s Romim tam aj tak chcem ísť, lebo tam bolo krásne. TAk snáď budeme výnimka :)

Po našej túre sme sa mali stretnúť s ďalšími ľuďmi a ísť na ohňostroj. Keď som tam išla, tak som netušila, čo to vlastne je...Ale všetko sa vysvetlilo, keď sme sa dostali na miesto. Bola to oslava na počesť začiatku odpočítavania presne jedného roka do začiatku Taipei International Flora Expo. Taiwanci sú veľmi hrdý na to, že usporadúvajú takúto udalosť, pretože pre nich to znamená, že ich svet uznal ako národ. Ohňostroj sa konal na nábreží a bola tam hudba, stánky s jedlom - proste milá udalosť. Je aj druhá verzia toho, prečo sa koná ohňostroj - je to každý rok a je to vlastne Festival Ohňostroja - teraz si len vybrať, ktorý dôvod je lepší :) Keď sme sa predierali na najlepšie viditeľné miesto, tak sme ešte náhodou narazili na našich trainees z Brazílie a Kolumbie.

Ohňostroj začal - presne na sekundu o 8. Hudba z reproduktorov sa zmenila na hudbu ladiacu s ohňostrojom. Celý ohňostroj trval 30!! minút - išiel z dvoch mostov - my sme stáli presne medzi nimi. A naozaj to nebola nuda. Krásne efekty, hudba presne načasovaná - tentokrát sa Taiwanci naozaj pohrali so všetkým, čo sa dalo.
Keď si predstavím, že tam bolo 650 000 ľudí, ani sa mi nechce veriť, ale tlačenica tam bola určite kvalitná. Pripájam odkaz na záverečné 2 minúty. http://www.youtube.com/watch?v=I9J5YpciKA4

Keďže to bola sobota a my sme stretli trainees, zavolali nás s nimi pokecať k Sun Yat Sen Memorial Hall. Tak sme sa vybrali. Bolo to milé - sedíte na schodoch pamatníku zakladateľa Taiwanu (alebo aké to je presne meno), pred vami sa vyníma najvyššia dokončená budova sveta Taipei 101 a kecáte s ľuďmi z ďalších 5 štátov. Ďalší milý deň bol za nami....

Pekný deň s MC tímom 07-08

Keďže náš tím je taký trochu zvláštny, že netrávime spolu veľa času, tak si zábavu hľadám s niekým iným. Jeden z mojich spolubývajúcich - Austin - je ER z roku 2007-2008. Je dobrý, pretože ako jeden z mála aziatov chodí aj do klubu, má doma taký malý bar - kopu alkoholu a robí koktaily :)

Tak Austin pozval svoj tím na večeru a ešte aj nejakých členov z jeho pobočky v AIESEC.

Najprv sme s Austinom celý deň upratovali, keďže tu bol taký neporiadok... Ale podarilo sa nám pekne :) Potom sme išli nakupovať s Jessicou (prezidentkou AIESEC v roku 2007-2008) na večeru, zašli sme si na obed.

No a o 6 sa tu začali schádzať ľudia - teda len ďalší traja. Austin s Jessicou varili a my ostatní sme krájali - čo bolo teda pekne náročné. PO dvoch hodinkách bolo hotovo a mohli sme začať večerať. Bohužiaľ nemám veľa fotiek :( Len jednu na konci, akú polievku sme mali. Ale jedlo bolo dobré.

Nakoniec sme do druhej kecali a ukazovali si fotky pri zásobe koktailu od Austina - a objavila som, že má aj originálny český Absinth :)

Naozaj príjemný deň s MC tímom, s ktorým akurát idem na nákupy

Čo sa môže stať, to sa stane....

Po dlhom čase znova ozývam - presne ako hovorí nadpis, tak to tu aj niekedy vyzerá.

Po peknom oddychu na juhu Taiwanu sme mali konferenciu pre nováčikov v AIESEC. Pekne ich privítať, povedať čo je AIESEC a tak podobne.
Konfera ako taká dopadla dobre - decka sa zabavili, MCčko vyhralo po prvý krát beer game (teda s mohutnou podporou alumni). Ale tu sa začína príbeh - čo sa môže stať, to sa stane...

Pri upratovaní hlavnej miestnosti, kde bolo pódium asi jeden a pol metra vysoké, sa jeden prezident doslova "zrútil" a celkom nešťastne spadol z pódia na tvrdú podlahu telocvične. Takže sme mu podali prvú pomoc a volali sanitku, ktorá prišla do 2 minút - a to nepreháňam :) Stella išla do nemocnice s ním. Ja som pobrala domov s milión vecami -a pred dverami som zistila, že nemám ani kľúče a doma nikto :) No, ale z nemocnice sa Stella dostala po dvoch hodinách, prezident bol na pozorovaní, keďže si udrel hlavu.

V ten večer mal naplánovaný príchod aj AI director - kontrola z medzinárodného vedenia AIESEC :) Jeho lietadlo malo prílet o jednej ráno, takže po únave na konfere sme sa pobrali na letisko taxíkom. Tam sme ho nabrali a išli domov. Keďže všetci boli unavení v pondelok, tak sme mali voľno. Stella ale musela na office, lebo mala meeting - zobrala si skúter a o 10 odišla z domu. Ja som zostala doma starať sa o našu super návštevu. O piatej, keď sme sa vyteperili na večeru, mi zazvonil telefón "Stella a Vicky mali autonehodu, nikto nevie čo sa stalo, len mali nehodu". Tak po polhodine neustáleho telefonovania som teda zistila, ze Stella a Vicky (VP TM) išli na skútri a niekto do nich narazil. Obe majú zlomenú nohu, Stella aj ruku. Takže sú v nemocnici. Prikladám fotku Stellinej zlomenej kosti.


Na ďalší deň sme s apobrali za nimi - no, vyzerali lepšie ako sme čakali :) Ale tak stella zlomená kľučna kosť, noha. Vicky len stehennu kost. Najlepšie je, že David (naša kontrola) v podstate priletel len kvôli tomu, aby sa mohol s nami rozprávať ako s tímom - ale keďže zo 7 ľudí už dvaja boli v nemocnici, tak to bolo celkom neúplné. Do toho VP Communication - Cindy - zavolala, že musí ísť do nemocnice na operáciu s nohou , lebo sa jej tam dostala nejaká infekcia... No, a zostali sme 4 :)

Na ďalší deň David ešte aj ochorel, čo bolo teda už úplne stretnutie všetkého, čo mohlo byť.
My sme sa do toho s tímom pekne pochytilo, kto koľko pracuje, kto toho koľko má. Takže po tomto už len povedať - čo sa môže stať, to sa určite stane....

Mongolsko : Krajina s potencialom - Nerastne suroviny (Roman)

Aspon trosku by som chcel nieco o tom ako vlastne je na tom Mongolsko z pohladu zivotnej urovne, ekonomiky, buduceho rozvoja. Skusim to rozdelit to par bodov

1. Mongolsko ako krajina nerastnych surovin

33 % priemyslu, 63 % exportu - to je silna tazby ner.surovin v Mongolsku. Ma v skutku neuveritelny dar - obrovske loziska uhlia, uranu, medi, zlata a mozno i ropy. Vacsina z nich nedoknutelna a pripravena na tazbu.

To su snad najvacsie poklady, ktore si Mongolsko chrani. Az doteraz. Z nastupom financnej krizi prisla aj potreba rozpumpovat domacu ekonomiku okrem zahranicnej pomoci i zahranicnym investiciami a prisli narad surovi- Oyu Tolgoi - prvy gigant predany - obrovske lozisko zlata a mede zacne tazit spolocny podnik vlady a Ivanhoe Mines z UK(s australskym investorom Rio Tinto). 3000 ludi bude zamestnanych v doloch - dalsi na prace a servis podporujuci tazbu a celkovo by sa mala vytvorit dedinka 30 000 ludi v blizkosti dolu. Mimochodom so sefom a jeho manzelkou sa pozname osobne :) Nedelnajsi kostol a kavu absolvujeme vacsinou spolocne.

http://www.ivanhoemines.com/s/OyuTolgoi.asp

Zalusk na dalsiu investiciu si teraz robia i Rusi, u ktorych maju Mongolci este solidnu sekeru a tiez Korea a Cina. Vacsina nerastnych surovin je vyvazana prave do Ciny.

Tu je vyznamny rozdiel preco Mongolsko nema tak vysoke HDP. Chyba spracovanie toho co sa doma vytazi. Mongolsko vyvaza z krajiny priamo nerastne suroviny, ktore sa vonku spracuju a neskor sa predavaju uz v inej forme za niekolko-nasobnu cenu... Zazemie tu chyba a to tvori i najvacsie obavy okolo OT - bude to len o tazbe ale skutocne z toho krajina ziska i viac ? Staci tvorit zo zisku fondy pre buduce generacie ?

Nerastne suroviny to je urcite silne plus Mongolsko ale to nestaci, ak sa nezlepsi vzdelanie a moznost pridanej hodnoty k vyrobkom, bude to len o bagrovani krajiny.

Mongolska Rutina II : AIKIDO (Roman)

S AIKIDO som zacal este v Prahe, na Krizikova, 2-3x do tyzdna skoro pol roka. Po prichode sem to bola jedna z prvych veci, na ktoru som zacal vypytovat. Kde tu mozem cvicit AIKIDO ? Jasne, ze nikto nic tak som skusil odvekeho pritela p.Googla. Ten mi nasiel stranky mongolskej AIKIDO federacie, ktoru mimochodom tvori len jeden klub - ten v Ulaanbaatare.

http://www.aikido.mn/index.php?option=com_contact&task=view&contact_id=1&Itemid=41

Za kratko som uz nastupil na prvy trening, trvalo nam asi 45 min kym sme to nasli, hoci sme mali adresu - Mongoli ale nemaju vyznacene ulice a ani sami moc nevedia kde co je. Prvy trening bol prvy prekvani. Po prve ma trener privital cesky - zil 5 rokov v Cechach, po druhe som bol jediny cudzinec, tretie bol ten vyprask co som dostal. Skutocne Mongoli su dobri v bitkach a AIKIDO doma oproti tomuto, je skor kurz spolocenskych tancov.

Trening co trening sa toho vela ucim a Sensei ma potesil, ze uz tak 3-4 roky a dovoli mi prihlasit sa na skusky na hakami (cierne nohavice). Urcite to ale aspon skusim.