Dal som dokopy fotky z poslednych 3 mesiacov a vlozil ich do videa : Najdete ho TU .
alebo staci kliknut na sipku v obrazku :) Dufam, ze sa bude pacit. Hola hej !
Sunday, September 27, 2009
Friday, September 18, 2009
Malajzia, Kuala Lumpur
Po dvojhodinovej ceste autobusom sme sa ocitli na stanici, odkiaľ sme len pred nedávnom odišli na našu cestu okolo Malajzie. Kuala Lumpur je hlavné a najväčšie mesto Malajzie - má rozlohu 243,65 km štvorcových. Samotné mesto má 1,6 milióna obyvateľov, ale oblasť nazývaná Greater Kuala Lumpur má obyvateľov 6,9 milióna obyvateľov. Vo výstavbe je aj nové hlavné mesto Putrajaya, kde sme vlastne bývali počas konferencie.
Čakala nás cesta na hostel, kde sme dostali aj zadarmo SIM kartu s malajským číslom. samozrejme, že sme sa vybrali ešte poprechádzať mestom, lebo na ďalší deň sme už odlietali a Petronas Towers v noci by sme už nestihli. Pár fotiek prikladáme - boli naozaj nádherné - výška a hlavne ten vzhľad - nasvietenie a materiál ich robil ešte majestátnejšími, ako v skutočnosti možno sú. Vybrali sme sa ešte na slávnu uličku plnú jedla. Prešli sme cez ulicu, kde bola zábava v kluboch v plnom prúde, šlapali sme asi pol hodinku a nakoniec sme sa ocitili medzi stánkami s jedlom. Dali sme si Malajské opekané kuracie maso - také malé kúsky. A pobrali sme sa domov.
Ďalší deň sa síce ťažko vstávalo, ale predsa len sme sa o 9 pobrali z hotela po tašky do bájneho hotela Palace of the Golden Horses. Museli sme si zobrať vlak a potom taxík - ďalší zážitok tamojšieho života, kde si takto obyvatelia vzdialenejších častí mesta denne berú vlak do práce. Odložili sme si veci na stanici a išli sme pozrieť na pamiatky. Prešli sme až do čínskeho mestečka, kde sme náhodou stretli Čechov, s ktorými sme sa rozlúčili pre dvoma dňami v Singapure. No, čínske mesto nebolo až tak okato iné ako ostatné časti mesta, ale bolo to rozhodne viac čínske ako stred mesta. Tak sme nakúpili niekoľko suvenírov a pokračovali.Začali sme hľadať nárdony dezert Malajzie - nastrúhaný ľad a na tom všelijaké sladkosti - cendol. Zvláštne bolo, že ho mali len v jednom nákupnom centre, tak sme začali pochybovať o jeho bájnej sláve.
Po osviežení sme sa pobrali k Petronas Towers. Pomaly zapadalo slnko, ale vyzeralo to nádherne. Porobili sme si pár fotiek a išli sme si na chvíľu oddýchnuť do City Parku, kde nás milo upozornili, že na tráve sa môže len sedieť, ale nie ležať. Tak sme oddychovali v sede :)
A keďže sa pomaly blížil koniec našej cesty, začali sme sa zbierať na stanicu, kde sme sa stretávali s jednou kamoškou, ktorá sa po roku vracala z Hong Kongu do Čiech. Pred shuttle autobusom na letisko sme si nenechali ujsť menu v McDonalde v prepočte za 1,1 EUR - tak sme si dali každý jedno a spokojní sme sa pobrali. Roman odlietal o jednej v noci, my sme si s Luckou ustlali v hale a do šiestej sme si pospali.
Pravdepodobne ani všetky tieto fotky nedokážu vyjadriť, ako krásne tam bolo.....
Malajzia, Melaka
Dnes je Melaka hlavne turistickym centrom. My sme dorazili do Melaka vecer, museli sme si zobrat taxik do mesta a najst hostel. To nakoniec vyslo celkom rychlo a nasli sme fajn izbu za par EUR na noc. Hned oproti bola prijemna kaviaren kde sme stravili cely vecer.
(ulica blizko hotela)
Druhy den rano sme sa vydali objavovat Melaku, prva zastavka bolo namornicke muzeum, ktore vam vyrozprava cely pribeh o Melake.
Nasledne sme videli centrum prave so spominaou architekturou, kostolmi a muzeami.
No a vecer nas cakala opat cesta, tento krat spat do Kuala Lumpur, nasej poslednej zastavky.
Singapore
Do Singapuru sme dorazili cez okolo 4 tej poobede, nasli sme hostel a vydali sa na prehliadku mesta. Singapur by sa dal rozdelit do 4 casti - Malajzska (islamska), Indicka (hinduisticka), Cinska (budhisticka), Business (nabozenstvo penazi :) ) Podla toho sa menia ulice, jedlo, obyvatelstvo. Je naozaj zaujimave, ked nastupite na metro v Indickom meste a vystupite o 2 zastavky a vsade okolo su zrazu cinske lampiony, oblecenie, jedlo....
Prvy den sme videli Singapore hlavne v noci, je to nadherny pohlad na skyline (mrakodrapy vedla seba) a tiez na Singaporske Oko (velke ruske kolo podobne tomu v Londyne). Singapore sa uz pripravoval na bliziacu sa Velku cenu Singapuru Formuly 1, je to druha VC v meste (po Monaku) ale jedina, ktora sa jazdi v noci.
Vecer sme si dali este jedno pivo na bar street - cena odpoveda standartom SG aj zakazu pitia na ulici a celkovo moslimskej kulture, kde ceny alkohu su velmi vysoke. (moslimi ani alkohol pit nemozu)
Druhy den sme presli cele mesto zo severu na juh, cez financny distrikt az do cinskeho mesta, kde sme si dali vyborny obed. A potom spat cez najvacsiu fontanu na svete (kruh na obrazku hore) na hostel po veci a na autobus do Melaky.
Malajzia, Tioman
Naša prvá zastávka bola Tioman. V malajštine sa volá Pulau Tioman a je to jeden z najkrajších tropických ostrovov na svete. Je to malý ostrov, ktorý má na šírku 12 kilometrov a na dĺžku 39. Miestne pláže boli dokonca aj vo filme - objavil sa v Južnom Pacifiku. Ostrov má rozmanitý podmorský život a rozsiahle pralesy, kde sme aj zašli.
Podľa legendy bol tento ostrov odpočinkovým miestom dračej princeznej, ktorá letela zo Singapúru do Číny navštíviť svojho princa. Zastavila sa na Tiomane aby načerpala slnko a osviežila sa vo vode mora. Bola okúzlená nádherou a rozhodla sa zostať a sľubila poskytnúť azyl prechádzajúcim pútnikom.
Na ostrov sme sa dostali trajektom z Mersingu. Bola to milá jazda asi dve hodiny,len škoda, že sme zaspali ešte skôr, ako sme vyšli vôbec z prístavu. Na ceste sme stretli aj AIESECárov, ktorí boli spolu na study tour. Došli sme a našli sme ubytovanie celkom v pohode - chatky po dvoch až troch. Išli sme na pláž sa okúpať - naozaj krásne more. Najedli sme sa pravej Malajskej pochúťky. Niektorí išli spať, lebo nám trochu spŕchlo.
My sme sa išli prejsť a prečkali sme dážď v malom posede s výhľadom na more. A potom prišlo dobrodružstvo á la vývoj človeka aj s Tomom, Bobikom a Zajdom. Našli sme kokos - ale ešte taký veľký, odpadnutý z palmy. Najprv sme skúšali hádzať o skaly, potom preseknúť kameňom, potom silou, potom lúpať :) A po pol hodine sme si pochutnali na krásnom čerstvom kokose, len šťavu sme už predtým stratili pri hádzaní o skalu.
Zašnorchlovali sme si a posilnení vitamínmi z kokosu a krásou podmorského sveta sme sa vydali na prechádzku džungľou - nič sme nevideli, ale aspon to bola sranda chodiť asi v 100% vlhkosti do strmého kopca v tropickom pralese. Na ceste sme si zahrali volejbal na pláži a išli na večeru. Bobika nám vyjednala super cenu a užili sme si pravej ostrovskej večere.
Ďalší deň sme bohužial už odchádzali smerom Singapúr, ale bolo to naozaj krásne :)
Cestovanie po IC : Malajzia, Singapore
Po IC sme sa spolu s dalsimi kamaratmi, najma CR, na cestu po casti Malajzie a Singapore. Nasim cielom bol postupne pristav Mersing, ostrov Tioman, Singapore a tam sa nase cesty rozisli. My s Katkou sme sa naspat do Kuala Lumpur vydali este cez historicke mesto Melaka.
Cely cas sme cestovali autobusom, co v je v Malajzii asi najlacnejsia a celkom poholdna volba. Problemom je ale styl jazdenia soferov, ktory sa podoba skutocne F1 a clovek radsej spi lebo by to nemusel psychicky zvladnut. Trosku ma vydesilo, ked sa vodic cestou postavil aby sa ponatahoval bez toho aby drzal volant :)
Letecka doprava takisto nie je moc draha. Letenka s AirAsia : SG - KL stoji okolo 15 EUR.
Malajzia - International Congress 2009
Po 2,5 mesiaci sa nase cesty s Katkou stretli na medzinarodnej konferencii v Kuala Lumpur, kde sme obaja pricestovali ako zastupcovia svojich krajin. Proste Slovaci, ktori bolo v AIESEC Ceska Republika, zastupuju Taiwan a Mongolsko :) No gulas.
Cela konferencia sa odohraval najrpv pri okruhu F1 v Sepangu a potom v nadhernom hoteli Golden Horses v JZ casti Kuala Lumpur. Ubytovanie bolo nadstandartne, jedlo takisto no celej konferencii sa nevyhli urcite neprijemne momenty , takze dokonala urcite nebola :)
Medzi najzaujimavejsie casti konferencie vzdy patri Global Village (Svetova dedina), kde ma kazda zo 107 krajin mozno sa prezentovat svojim stankom s jedlom, materialmi, narodnym oblecenim ale i vystupenim. Vtipny momemt pre nas dvoch s Katkou, kedze sme obyvatelmi Taiwanu a Mongolska len par mesiacov a hned ho mame i reprezentovat. Ja som bol jediny zastupca na konferencie, takze o to bolo zaujimavejsie.
Konferencia bola predovsetkym o hodnoteni ako sa AIESEC posunul smerom k naplnovaniu vizie 2010, ake budu ciele a strategie na dalsi rok, plus vacsinou sa konferencie ucastni i velka skupina byvalych clenov partnerov, co znamena i zaujimave diskusie a treninky.
Taiwanska delegacia na IC
Dalsim vrcholom konferencie byva noc krajiny, ktora konferenciu organizuje, tento krat to bola Malajzia.
No a zaver IC konferencie sa vzdy uskutocni odovzdavanie cien najlepsim krajinam za minuly rok. Tento rok cenu ziskal Egypt, Mexiko, Rusko, Kanada, Kena a hlavnu cenu India. Este par rokov a Mongolsko tiez ziska jednu :)
Gala Dinner 2009
Tuesday, September 15, 2009
Cesta do Malajzie - Tianjin (Roman)
Tianjin, leží na rieke Chaj-che na pobreží Pochajského zálivu a v meste žije 5 miliónov obyvateľov. Je 100 km daleko od Pekingu a najlepsie sa tam dostanete rychlovakom z juhu Pekingu asi za 6 EUR. Je to vyznamny pristav a centrum priemyselnej zóny. Je tu i nizkonakladove letisko a z neho som mal priamy let do Kuala Lumpur.
Z nadrazie, kde som si nechal vsetku batozinu sme zamierili do centra. Skusili sme miestnu specialitu - sladke tvrde pecivo . V Polnohospodarskej banke som si po 20min procese dohodovania, ktore okienko vlastne vymenia peniaze a kopiach mojho pasu vymenil par EUR a vydali sme sa hladat nieco pod zub. Nakoniec sme skoncili v malej urgujskej restauracii, kde sme sa dobre najedli. Na trhu v centre sme este vyskusali rybacie gulicky, sladkosti a presli si centrom.
Nasledne este prechadzka do cinske mesta v cinskom meste :) kde sme mohli nakupit par suvenirom. Teda ja som si len kupil 2 DVD s 12 filmami za 1 EUR ale bolo z coho tu vyberat.
Monday, September 14, 2009
Cesta do Malajzie - Zastavka v Olympijskom centre Pekingu (Roman)
(hlavny stadion "hniezdo"- dejisko atletiky, ceremonialov)
Po narocnej ceste dobre padla vecerna prechadza s Kackom (kamaratom z Prahy) po olympijskom centre Pekingu, par fakto v minulorocnym Olympijskym hram :
- letne olympijské hry sa konali od 8. augusta do 24. augusta 2008 v Pekingu (Beijing) v Číne
- cez 17ti olympijských dní sa rozdalo celkom 302 sad medailí
- k dispozicii bolo cez 7 milionov vstupeniek , prevažnu vacšinu z nich si kupili domáci návštevníci
- olympiády se účastnilo cca 10200 sportovcov a 5500 funkcionárov z 90 zemí sveta, ktory boli ubytování v troch olympijských dedinach : v Pekingu, v Hong Kongu a v Quingdao
- maskoti, letnych olympijskych hier 2008 v Číne ich mali 5, ako je olympijských kruhov - Fuwa (kamarádi) :Beibei, Jingjing, Huanhuan, Yingying a Nini
- na olympijských hrách 2008 v Pekingu bolo okolo 9600 novinárov a reportérov
( plavecky stadion )
Nevynechali sme ani navstevu olympijskeho parku s nenasytnymi rybami a potom cely areal znova no uz za noci.
Cesta do Malajzie - Vymena podvozku vlaku (Roman)
Takto toto je taky kratky prispevok, tykajuci sa cesty vlakom z Ulaanbaataru do Pekingu. Kedze Mongolsko bolo v 20. storoci ovplyvnene najma Ruskom podpisalo sa to i na niektorych faktoch v doprave. Mongolske vlaky jazdia na takych istych širokorozchodných kolajniciach , používaných v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. (to iste by sa stalo keby ste sli z Europy v Bielorusku). Zdvíha sa celá vlaková súprava a nasleduje zaujímavá operácia výmeny podvozkov.
Tuesday, September 8, 2009
Prirodne katastrofy na Taiwane (Katka)
Tento post bude tiez dost stary, lebo vsetko toto sa stalo viac ako pred mesiacom, niektore aj pred dvoma, ale predsa nikdy nie je neskoro sa podelit o zazitky v cudzom svete.
Predtym, nez som sem isla som vedela, ze je to ostrov plny zemetraseni, tajfunov a chripky :) Ale tak som si zazila aj na vlastnu kozu. Musim povedat, ze som sa celkom tesila, lebo som to nikdy nezazila.
Tak som si spala jednej pokojnej noci a zrazu ma nieco zobudilo. Som len tak na chvilu otvorila oko a videla som pred sebou, ako sa vsetko nejak hybe. Ale skor to bolo, ako ked je clovek opity a toci sa mu hlava. Tak som znova zaspala,lebo som si myslela, ze sa mi sniva.Az rano ma napadlo,ze to mohlo byt aj zemetrasenie...A ked som rano dosla do prace, naozaj ludia zacali hovorit o zemetraseni. Tak som sa dozvedela, ze bolo celkom silne a dlhe, ze to obvykle tak nebyva. Okolo 3 stupnov myslim a okolo minuty alebo dvoch. Som bola taka nastvana,ze taketo zemetrasenie a ja ho len takto prespim :( Ale nastastie sa nikomu nic nestalo a zivot isiel dalej.
Ako dalsi zazitok bol tajfun. Akurat sme isli na nas funkcnak a mali sme jeden den volna, tak sme zasli na plaz. Je to plaz, kde sa ludia surfuju, takze vlny su celkom potrebne. Takze surferi boli nadseni, ze su vlny, aj ked vedeli, ze to je kvoli tajfunu. My sme az tak nadseni neboli, lebo nas nepustili do vody poriadne, len po kolena. Ale ta voda mala silu. O tom inokedy. Ale teda surfovanie ziadna hracka...
No a ja som akurat mala na plane cestu okolo Taiwanu za LCckami. Tak som teda odisla odtialto, dalsi den som bola v strede Taiwanu a potom som isla na juh. Som bola celkom nastvana, lebo bol piatok a oni vyhlasili, ze sa nejde do prace - takze den volna a musis ostat doma :) Ale ja som isla na juh, takze meetingy stale mozem predsa mat a na juhu to nemalo byt ani tak vazne, najsilnejsie to malo byt v taipei. A kedze nikto nebol ani trochu vystraseny, tak som sa tesila, ze si to uzijem. Ale tak bola som na juhu. Ostala som u jednej AIESECarky odtial na izbe. V piatok sme naozaj mali meeting, ale vonku stale prsalo neprijemne. Nastastie bol obchod otvoreny. a mala som uz aj ist domov v piatok vecer, ale vsetky cesty boli uzavrete, vlaky nechodili a vonku tak prsalo a fukalo, ze to nebola sranda ani prejst cez cestu. Povalalo skutre, ludi na skutroch to zhadzovalo, to naozaj to sranda nebola. Dokonca aj my ked sme si isli kupit jedlo len cez cestu, tak sme sa museli drzat steny, lebo nas to zacalo brat niekam prec. Ale nastastie sme to prezili a dostali sme aj ulovok, takze sme mali jedlo na cely den :)
ale v sobotu ma to uz nebavilo a pocasie sa nelepsilo. Hlavne sme boli len v jednej izbe, lebo tam ta slecna byvala a naozaj sa mi to zdalo ako strata casu, ked v Taipei nic nebolo a mohla som ist von aspon. Tak som si povedala, ze to nejak zvladnem a pojdem autobusom. Zobrala som si taxika a potom som nasadla na bus. Este tak dve hodinky za mestom prsalo, ale potom v taipei krasne pocasie, ani mracika. Teda, ale tie zaplavy boli brutalne - cele auta pod vodou a to este bolo len druhy den, cele to trvalo tak 4-5 dni tie dazde. Takze si neviem predstavit, ako to tam vyzeralo potom. Uz som to videla len z novin. Tak som sa celkom tesila, ze som tomu vlastne usla. A to este sme nevedeli, ake to vsetko bude mat nasledky....Potom uz len v novinach davali zabery, ako pada hotel do mora, ako zasypalo dedinu a tak. No, za poslednych 50 rokov vraj nakrutejsia burka. Pripajam aj link na to, ake skody to sposobilo. Ked si chcete prepocitat na ceske, staci vydelit dvoma, ked na EURa, tak 47. http://www.tealit.com/article_categories.php?section=weather&article=typhoon
Okamzite sa zacali zbierky na podporu ludi, ceny ovocia a zeleniny isli na dvojnasobok, ludia zacali chodit na juh a pomahat stavat domy. Nahodou to tu celkom islo rychlo. Samozrejme, ze vsetci vycitaju vlade, ze to vsetko podcenila, ale tak oni upozornovali, ze to prijde, len vsetci su tak zvyknuti na tajfun, ze to nikto nejak neberie v uvahu. V upozorneni je napisane, ze mas mat vodu a jedlo minimalne na tri dni, ale ti ludia nemali poriadne ani na jeden az dva. Ale okolo 7000 ludi prislo o domy, co je uz celkom vysoke cislo.
Dalsia katastrofa, co sa tu deje je chripka H1N1 - co je vlastne uplne nova sprava zo vcera. Uz 10 ludi tu na nu zomrelo, aj ked im bol dostatocne dopredu podany Tamiflu. Takze vlada zacala testovat, ci nezacala byt chripka proti tomu nejaka odolna alebo nieco. A znova odhaduju, ze zomrie len na Taiwane 10 000 ludi a nakazi sa 7 milionov, co je vlastne tretina obyvatelstva, ale nie su tu take zasoby liekov, tak snad to dovtedy vyriesia, lebo som pocula, ze zimy tu byvaju neprijemna - sice je len 10 stupnov, ale nehorazne vlhko, takze su vsetci stale chori. Aspon ze vlada vyrobila 2 miliony rusok, aby sme si mohli kupit v obchode a maju linku, kde mozes zavolat, ked nahodou stupne cena rusky nad stanove, aby sa predislo nejakym zbohatlickym umyslom. No maju to tu proste premyslene :) Snad ale ziaden z tychto katastrofickych scenarov sa nestane a vsetci tu budeme stastni a zdravi...
Prave teraz je obdobie tajfunov, tak dufam, ze si Taiwan vybral uz dan na pekne dlho dopredu a nieco take sa nebude opakovat, ze maximalne tak nebudeme moct ist do prace a budeme si moct uzivat jedneho dna volna a pozerat cely den filmy :)
Predtym, nez som sem isla som vedela, ze je to ostrov plny zemetraseni, tajfunov a chripky :) Ale tak som si zazila aj na vlastnu kozu. Musim povedat, ze som sa celkom tesila, lebo som to nikdy nezazila.
Tak som si spala jednej pokojnej noci a zrazu ma nieco zobudilo. Som len tak na chvilu otvorila oko a videla som pred sebou, ako sa vsetko nejak hybe. Ale skor to bolo, ako ked je clovek opity a toci sa mu hlava. Tak som znova zaspala,lebo som si myslela, ze sa mi sniva.Az rano ma napadlo,ze to mohlo byt aj zemetrasenie...A ked som rano dosla do prace, naozaj ludia zacali hovorit o zemetraseni. Tak som sa dozvedela, ze bolo celkom silne a dlhe, ze to obvykle tak nebyva. Okolo 3 stupnov myslim a okolo minuty alebo dvoch. Som bola taka nastvana,ze taketo zemetrasenie a ja ho len takto prespim :( Ale nastastie sa nikomu nic nestalo a zivot isiel dalej.
Ako dalsi zazitok bol tajfun. Akurat sme isli na nas funkcnak a mali sme jeden den volna, tak sme zasli na plaz. Je to plaz, kde sa ludia surfuju, takze vlny su celkom potrebne. Takze surferi boli nadseni, ze su vlny, aj ked vedeli, ze to je kvoli tajfunu. My sme az tak nadseni neboli, lebo nas nepustili do vody poriadne, len po kolena. Ale ta voda mala silu. O tom inokedy. Ale teda surfovanie ziadna hracka...
No a ja som akurat mala na plane cestu okolo Taiwanu za LCckami. Tak som teda odisla odtialto, dalsi den som bola v strede Taiwanu a potom som isla na juh. Som bola celkom nastvana, lebo bol piatok a oni vyhlasili, ze sa nejde do prace - takze den volna a musis ostat doma :) Ale ja som isla na juh, takze meetingy stale mozem predsa mat a na juhu to nemalo byt ani tak vazne, najsilnejsie to malo byt v taipei. A kedze nikto nebol ani trochu vystraseny, tak som sa tesila, ze si to uzijem. Ale tak bola som na juhu. Ostala som u jednej AIESECarky odtial na izbe. V piatok sme naozaj mali meeting, ale vonku stale prsalo neprijemne. Nastastie bol obchod otvoreny. a mala som uz aj ist domov v piatok vecer, ale vsetky cesty boli uzavrete, vlaky nechodili a vonku tak prsalo a fukalo, ze to nebola sranda ani prejst cez cestu. Povalalo skutre, ludi na skutroch to zhadzovalo, to naozaj to sranda nebola. Dokonca aj my ked sme si isli kupit jedlo len cez cestu, tak sme sa museli drzat steny, lebo nas to zacalo brat niekam prec. Ale nastastie sme to prezili a dostali sme aj ulovok, takze sme mali jedlo na cely den :)
ale v sobotu ma to uz nebavilo a pocasie sa nelepsilo. Hlavne sme boli len v jednej izbe, lebo tam ta slecna byvala a naozaj sa mi to zdalo ako strata casu, ked v Taipei nic nebolo a mohla som ist von aspon. Tak som si povedala, ze to nejak zvladnem a pojdem autobusom. Zobrala som si taxika a potom som nasadla na bus. Este tak dve hodinky za mestom prsalo, ale potom v taipei krasne pocasie, ani mracika. Teda, ale tie zaplavy boli brutalne - cele auta pod vodou a to este bolo len druhy den, cele to trvalo tak 4-5 dni tie dazde. Takze si neviem predstavit, ako to tam vyzeralo potom. Uz som to videla len z novin. Tak som sa celkom tesila, ze som tomu vlastne usla. A to este sme nevedeli, ake to vsetko bude mat nasledky....Potom uz len v novinach davali zabery, ako pada hotel do mora, ako zasypalo dedinu a tak. No, za poslednych 50 rokov vraj nakrutejsia burka. Pripajam aj link na to, ake skody to sposobilo. Ked si chcete prepocitat na ceske, staci vydelit dvoma, ked na EURa, tak 47. http://www.tealit.com/article_categories.php?section=weather&article=typhoon
Okamzite sa zacali zbierky na podporu ludi, ceny ovocia a zeleniny isli na dvojnasobok, ludia zacali chodit na juh a pomahat stavat domy. Nahodou to tu celkom islo rychlo. Samozrejme, ze vsetci vycitaju vlade, ze to vsetko podcenila, ale tak oni upozornovali, ze to prijde, len vsetci su tak zvyknuti na tajfun, ze to nikto nejak neberie v uvahu. V upozorneni je napisane, ze mas mat vodu a jedlo minimalne na tri dni, ale ti ludia nemali poriadne ani na jeden az dva. Ale okolo 7000 ludi prislo o domy, co je uz celkom vysoke cislo.
Dalsia katastrofa, co sa tu deje je chripka H1N1 - co je vlastne uplne nova sprava zo vcera. Uz 10 ludi tu na nu zomrelo, aj ked im bol dostatocne dopredu podany Tamiflu. Takze vlada zacala testovat, ci nezacala byt chripka proti tomu nejaka odolna alebo nieco. A znova odhaduju, ze zomrie len na Taiwane 10 000 ludi a nakazi sa 7 milionov, co je vlastne tretina obyvatelstva, ale nie su tu take zasoby liekov, tak snad to dovtedy vyriesia, lebo som pocula, ze zimy tu byvaju neprijemna - sice je len 10 stupnov, ale nehorazne vlhko, takze su vsetci stale chori. Aspon ze vlada vyrobila 2 miliony rusok, aby sme si mohli kupit v obchode a maju linku, kde mozes zavolat, ked nahodou stupne cena rusky nad stanove, aby sa predislo nejakym zbohatlickym umyslom. No maju to tu proste premyslene :) Snad ale ziaden z tychto katastrofickych scenarov sa nestane a vsetci tu budeme stastni a zdravi...
Prave teraz je obdobie tajfunov, tak dufam, ze si Taiwan vybral uz dan na pekne dlho dopredu a nieco take sa nebude opakovat, ze maximalne tak nebudeme moct ist do prace a budeme si moct uzivat jedneho dna volna a pozerat cely den filmy :)
Vylet na YangMing Shan (Katka)
No, už je to teda viac ako mesiac, čo som bola na tomto výlete,ale nejak som sa nedostala k tomu o tom napísať. Tak teda až teraz :)
YangMing Shan je krasny narodny park v Taipei - kusok prirody v tomto velkomeste :)Bol aj oblubenym miestom "zakladatela" Taiwanu, ma tam aj dom a nejake muzea. Celkovo je park urobeny tak,ze sa tam odveziete autobusom a potom tam uz zoberiete iny autobus a chodite po roznych malych chodnickoch. Je to naozaj velke a krasne.
Rano sme sa vybrali so Stellou, jej priatelom Jamesom a este dvoma kamaratmi.Nastastie autobus stoji kusok od nasho domu a toto je rad,ktory tam bol uz o 10 rano. Zjavne je to celkom oblubena lokalita na pekny sobotny den.
Ked sme dosli, chvilu sme sa zorientovali a potom sa vydali k visitors center. A toto je sranda, mali este aj mapku na toaletu.
Prikladam aj mapku celeho parku. Maju tam aj verejne kupele - take tajwanske spa, kde sa ludia chodia kupat. Viac oblubene je to ale v zime, kedze teraz sa kazdy kupe leda tak vo vlastnom pote...
No, visitors center je ale od zastavky autobusu kilometer a pol, ale tak dosli sme tam. Ved sme sa isli prejst. Tam nam poradili kam ist, tak sme sa vybrali na nejaky Bamboo House, ktory vobec nebol Bamboo ale bol normalne postaveny, len tam bola vystava Chiang Kai-shek, toho zakladatela Taiwanu. No a potom sme si dali obed - Taiwansky styl jedenia spolu, ako to mam rada. vsetko ochutnas a si napapany poriadne no sranda. Len sa zacala rutit burka - takto to tam vyzeralo - polka burka, polka krasne. Na chvilu aj prsalo, ale nie prilis.
No a potom sme sa vybrali este pochodit okolie, ked sme hladali zastavku autobusu, nachodili sme asi kilometer, po ceste sme nasli celkom pekny vyhlad na Taipei, len mi to fotak trochu zle zachytil, ale nieco sa vidiet da, a vybrali sa na grass plane. Proste len sama trava, ale bolo tam krasne. A pustala si tam jedna rodinka sarkana, tak mi to pripomenulo detstvo, ked sme chodili s nasimi pustat sarkana na Haj. No mile. Kopu ludi tam bolo, ale uz sa celkom ozimilo. Chladno bolo, nie ako cely den teplucko :( Takze dobre, ze sme sa potom vybrali domov. Decka este isli do Narodneho Taiwanskeho Muzea a ja domov, lebo tam som uz bola a este som si chcela popisat trochu s Romanom, lebo bol chory.
Dalsi krat skusime ine chodnicky - niekedy na jar sa tam chodia zbierat kvety - zaplatis si kusok penazi a potom si mozes nazbierat na velikanskych lukach biele kvety. Tak to vyhliadnem a pojdem.
YangMing Shan je krasny narodny park v Taipei - kusok prirody v tomto velkomeste :)Bol aj oblubenym miestom "zakladatela" Taiwanu, ma tam aj dom a nejake muzea. Celkovo je park urobeny tak,ze sa tam odveziete autobusom a potom tam uz zoberiete iny autobus a chodite po roznych malych chodnickoch. Je to naozaj velke a krasne.
Rano sme sa vybrali so Stellou, jej priatelom Jamesom a este dvoma kamaratmi.Nastastie autobus stoji kusok od nasho domu a toto je rad,ktory tam bol uz o 10 rano. Zjavne je to celkom oblubena lokalita na pekny sobotny den.
Ked sme dosli, chvilu sme sa zorientovali a potom sa vydali k visitors center. A toto je sranda, mali este aj mapku na toaletu.
Prikladam aj mapku celeho parku. Maju tam aj verejne kupele - take tajwanske spa, kde sa ludia chodia kupat. Viac oblubene je to ale v zime, kedze teraz sa kazdy kupe leda tak vo vlastnom pote...
No, visitors center je ale od zastavky autobusu kilometer a pol, ale tak dosli sme tam. Ved sme sa isli prejst. Tam nam poradili kam ist, tak sme sa vybrali na nejaky Bamboo House, ktory vobec nebol Bamboo ale bol normalne postaveny, len tam bola vystava Chiang Kai-shek, toho zakladatela Taiwanu. No a potom sme si dali obed - Taiwansky styl jedenia spolu, ako to mam rada. vsetko ochutnas a si napapany poriadne no sranda. Len sa zacala rutit burka - takto to tam vyzeralo - polka burka, polka krasne. Na chvilu aj prsalo, ale nie prilis.
No a potom sme sa vybrali este pochodit okolie, ked sme hladali zastavku autobusu, nachodili sme asi kilometer, po ceste sme nasli celkom pekny vyhlad na Taipei, len mi to fotak trochu zle zachytil, ale nieco sa vidiet da, a vybrali sa na grass plane. Proste len sama trava, ale bolo tam krasne. A pustala si tam jedna rodinka sarkana, tak mi to pripomenulo detstvo, ked sme chodili s nasimi pustat sarkana na Haj. No mile. Kopu ludi tam bolo, ale uz sa celkom ozimilo. Chladno bolo, nie ako cely den teplucko :( Takze dobre, ze sme sa potom vybrali domov. Decka este isli do Narodneho Taiwanskeho Muzea a ja domov, lebo tam som uz bola a este som si chcela popisat trochu s Romanom, lebo bol chory.
Dalsi krat skusime ine chodnicky - niekedy na jar sa tam chodia zbierat kvety - zaplatis si kusok penazi a potom si mozes nazbierat na velikanskych lukach biele kvety. Tak to vyhliadnem a pojdem.
Subscribe to:
Comments (Atom)
Posts
