Katka - Vianocny cas v Taipei

Hm, takze tento rok tak trochu nevianocna nalada bola az do 24.12. vecer 16:30...

Kedze na Taiwane sa Vianoce neslavia, vonku je krasnych 15 stupnov (alebo 24 bolo 24.12. na obed :) ), tak naozaj clovek nema tu naladu, akoze sviatky pokoja a radosti. Ale tak to by som nebola ja si nieco nevytvorit. Kedze tu mame asi 10 traineekov z nasej zapadnej kultury, tak sme usporiadali vianocnu party :)

Prisli sme ozdobit uz o 3 s dalsimi dvoma ludmi na MC office - krasne sme ho premenili. Party zacinala oficialne o 17:30, samozrejme sme sa zisli tak o 7. Vsetci doniesli darceky a papanie, takze vsetkeho bolo dost. Zislo sa 13 trainees zo vsetkych moznych krajin a asi 15 AIESEC clenov. Zahrali sme si nejake hry a potom o 9 zazvonili susedia, ze je prilis velky hluk :) No bodaj by nie, ked su Vianoce. Tak sme to vsetko upratali za rekordny cas, pocas nasho upratovania sme este stihli aj zemetrasenie obrovske zazit (skoda len, ze z nejakych neznamych pricin sme ho az tak necitili, ako hovorili v novinach, ze by sme mali, a to sme NEpili...) a vybrali sme sa na diskoteku - damska noc. Kedze niektori moji VPs vobec nepiju a ani nechodia na taketo akcie, zostali kecat na office a asi 10 AIESECari a trainees sme sa pobrali. No, bolo to celkom mile, lebo to bola v podstate moja prva prva diskoteka/party v Taipei - po 6,5 mesiaci :) Ostali sme do rana do tretej a potom o 9 dorucovat sessions :( Keby nedosli moji VPs o hodinu a pol neskor, tak vsetko jak hodinky mame. Ale tak to nevadi, treba im trenovat.

Bohuzial, ani po takejto party Vianocna nalada neprisla - aj ked v autobusoch boli Santa Clausovia namiesto soferov, stromceky tu boli (sice iba na ozdobu bez akehokolvek dovodu) a hrala nam vianocna hudba pri vytahoch...Ale nie je sneh, nie je rodinka, nie su ludia, ktori by to citili, tak som to az tak necitila ani ja. ALe na 24 som poctivo postila, aby som potom videla prasa na veceri :) Bola som pozvana ku Slovakom (teda som sa presnejsie trochu pozvala sama) na stedrovecernu veceru a potom na 10 do kostola. Dorazili sme o pol 6, salat sme urobili a povypekali rezne a o pol 8 sa mohlo prestierat. Zislo sa nas 8 Slovakov a jeden Cech, ale mali sme veceru so vsetkymi moznymi zvykmi. Jaj, aj kapustnica bola (musim sa naucit varit, potom Bojkovi navarim, ked dojde :)), zemiakovy salat, oplatky a med, cesnak, krajanie jablka. Fotky su na facebooku, takze pozrite. Na 10 sme sa pobrali potom do kostola, kde sa stretla kopa Slovakov a dokonca sa pripojili aj 5 nasi traineeci, co bolo velmi mile.

Po kostole sme dostali kakauko a nejake pecivo a domov som dorazila o jednej, kde som si zavolala s nasimi a zistila som, ze mi dali krasny telefonik Sony Ericsson Satio U1 :) No, sice neboli obvykle Vianoce, ale predsa len - su to sviatky lasky a pokoja a zrodenia Bozieho dietatka, a vsetky tieto veci sa daju urobit aj tak a aj po cely rok...Tak krasne Vianoce pokial to citate este pocas sviatkov...Ja som uz 25 znova v praci zarezavala (aj Romi)....

Katka - Wulai s Gaškim

Gaški ma prišiel navštíviť na Taiwan na týždeň. Si pocestoval 3 dni sám a potom zostal v Taipei.
V sobotu sme sa vybrali do dediny Wulai, ktorá je asi 40 minút autobusom od Taipei. Zobrali sme 3 trainošov s nami a aj keď pršalo, tak sme išli.
Wulai je dedina s "aboriginal" prvkami ešte stále - teda s pravými Taiwanskými obyvateľmi. Jej názov znamená "horúci a jedovatý" - kvôli kúpeľom čo tam majú. Teda by tam malo byť trochu iné jedlo, trochu iní ľudia a príroda hlavne.
Dedina je slávna pre hot springs (kúpele) a vodopád.
Cestou k nemu sme stretli túto krásnu hlavu, z ktorej mäso sa tam je. Potom na vodopád a na obed - dali sme si nejaký zázrak odtiaľ.No a potom sme sa po všetkom chodení pobrali do hot springs, ktoré boli verejné - na brehu rieky (ktorá bola krásne svetlučko modrá) boli vyrobené kade a v nich sa sedelo. Pripájam tiež pár fotiek.
O 4 sme sa pekne unavení pobrali naspäť domov, dali si fried chicken, bubble tea a sponge cakes a bolo po dni :(

Katka v časopise

Jedného pekného dňa som dostala email od novinára, ktorý sa pýtal, ako sa máme na Taiwane, ako sa nám žije a tak. Tak som mu odpísala pár riadkov a ajhľa, čo z toho vzišlo :) Mám tam krásne dve vetičky! Je to v profite z 2. decembra 2009 :)

Dni s Chappom (Roman)

Pred troma tyzdnami som si este nevedel predstavit mat psa, teraz si to uz viem pripustit. Zacalo to tym, ked nasa znama potrebovala nutne odcestovat a poprosila 3 clennu ceskoslovensku druzinu aby sa postarali o byt a psa - Chapa (Ako Chappi :) )

Tento post je len taka mala spomienka na zobudzanie sa so psom, prechadzky rano, jeho neutichajuci hlad, boj o kosti, snahy o pochopenie co asi moze tym skucanim chciet, kurzy slovenciny...Tak baf, baf.

Zabludit v Ulaanbaatare (Roman)

Nie vzdy je na skodu veci zabludit...

Narodeniny zakladatela AIESEC Taiwan

AIESEC je na Taiwane už 45 rokov, teda celkom slušný čas :)
Včera bola oslava na počesť 70tych narodenín človeka, ktorý to tu má cele na svedomí - Dr. Wu.
Moje zážitky s ním sú také všelijaké - niekedy proste neviem odhadnúť, čo sa v tejto kultúre môže a čo nie - ako na našej prvej večeri, keď som mu povedala, že české pivo je lepšie a zrazu som sa ocitla v strašnom tichu...ale tak čo, proste rozhodne je lepšie ako to taiwanské.

Keďže som nechcela nič nechať na náhodu, pekne som si zistila, čo sa má obliecť - niečo červené :) Hm, to som nenašla, ale mala som aspoň silno ružové. Kúpila som pohľadnicu, obliekla sa a vyrazila.

Bolo tam asi 100 ľudí - členovia, trainees, alumni. Noazaj milé - pripravili celý program, kde preňho vystupovali, spievali, hrali krátke divadlo. Trochu sme sa aj porozprávali, zaželala som mu všetko najlepšie. No, a potom sa pobral preč :(

Ale bolo milé vidieť, akú obrovskú úctu voči nemu majú, ako mu ľudia ďakujú za to, že kvôli nemu majú možnosť byť tu. Myslím, že AIESEC v ČR si môže brať príklad :)

Túra, pol hodinový ohňostroj a pokec s trainees

Bola voľná sobota, tak som mala nápad pobrať sa s mojím funkčným tímom von - na nejakú tú túru. Bohužiaľ, skoro nikto nemohol, tak som sa pobrala aspoň s mojím supportom - Borisom.

Stretli sme sa, najedli sa a vydali na cestu. Je tu krásna príroda a nádhera je, že keď ideš do kopcov, tak sú tam chrámy. Tak sme došli k prvému a potom sme sa pobrali cez plantáže čaju k ďalšiemu, ktorý bol 4 hodiny vzdialený. Ale prechádzka to bola pekné. O druhom chráme sa hovorí, že by tam nemali ísť páry, pretože sa rozíjdu. Hm, ale s Romim tam aj tak chcem ísť, lebo tam bolo krásne. TAk snáď budeme výnimka :)

Po našej túre sme sa mali stretnúť s ďalšími ľuďmi a ísť na ohňostroj. Keď som tam išla, tak som netušila, čo to vlastne je...Ale všetko sa vysvetlilo, keď sme sa dostali na miesto. Bola to oslava na počesť začiatku odpočítavania presne jedného roka do začiatku Taipei International Flora Expo. Taiwanci sú veľmi hrdý na to, že usporadúvajú takúto udalosť, pretože pre nich to znamená, že ich svet uznal ako národ. Ohňostroj sa konal na nábreží a bola tam hudba, stánky s jedlom - proste milá udalosť. Je aj druhá verzia toho, prečo sa koná ohňostroj - je to každý rok a je to vlastne Festival Ohňostroja - teraz si len vybrať, ktorý dôvod je lepší :) Keď sme sa predierali na najlepšie viditeľné miesto, tak sme ešte náhodou narazili na našich trainees z Brazílie a Kolumbie.

Ohňostroj začal - presne na sekundu o 8. Hudba z reproduktorov sa zmenila na hudbu ladiacu s ohňostrojom. Celý ohňostroj trval 30!! minút - išiel z dvoch mostov - my sme stáli presne medzi nimi. A naozaj to nebola nuda. Krásne efekty, hudba presne načasovaná - tentokrát sa Taiwanci naozaj pohrali so všetkým, čo sa dalo.
Keď si predstavím, že tam bolo 650 000 ľudí, ani sa mi nechce veriť, ale tlačenica tam bola určite kvalitná. Pripájam odkaz na záverečné 2 minúty. http://www.youtube.com/watch?v=I9J5YpciKA4

Keďže to bola sobota a my sme stretli trainees, zavolali nás s nimi pokecať k Sun Yat Sen Memorial Hall. Tak sme sa vybrali. Bolo to milé - sedíte na schodoch pamatníku zakladateľa Taiwanu (alebo aké to je presne meno), pred vami sa vyníma najvyššia dokončená budova sveta Taipei 101 a kecáte s ľuďmi z ďalších 5 štátov. Ďalší milý deň bol za nami....

Pekný deň s MC tímom 07-08

Keďže náš tím je taký trochu zvláštny, že netrávime spolu veľa času, tak si zábavu hľadám s niekým iným. Jeden z mojich spolubývajúcich - Austin - je ER z roku 2007-2008. Je dobrý, pretože ako jeden z mála aziatov chodí aj do klubu, má doma taký malý bar - kopu alkoholu a robí koktaily :)

Tak Austin pozval svoj tím na večeru a ešte aj nejakých členov z jeho pobočky v AIESEC.

Najprv sme s Austinom celý deň upratovali, keďže tu bol taký neporiadok... Ale podarilo sa nám pekne :) Potom sme išli nakupovať s Jessicou (prezidentkou AIESEC v roku 2007-2008) na večeru, zašli sme si na obed.

No a o 6 sa tu začali schádzať ľudia - teda len ďalší traja. Austin s Jessicou varili a my ostatní sme krájali - čo bolo teda pekne náročné. PO dvoch hodinkách bolo hotovo a mohli sme začať večerať. Bohužiaľ nemám veľa fotiek :( Len jednu na konci, akú polievku sme mali. Ale jedlo bolo dobré.

Nakoniec sme do druhej kecali a ukazovali si fotky pri zásobe koktailu od Austina - a objavila som, že má aj originálny český Absinth :)

Naozaj príjemný deň s MC tímom, s ktorým akurát idem na nákupy

Čo sa môže stať, to sa stane....

Po dlhom čase znova ozývam - presne ako hovorí nadpis, tak to tu aj niekedy vyzerá.

Po peknom oddychu na juhu Taiwanu sme mali konferenciu pre nováčikov v AIESEC. Pekne ich privítať, povedať čo je AIESEC a tak podobne.
Konfera ako taká dopadla dobre - decka sa zabavili, MCčko vyhralo po prvý krát beer game (teda s mohutnou podporou alumni). Ale tu sa začína príbeh - čo sa môže stať, to sa stane...

Pri upratovaní hlavnej miestnosti, kde bolo pódium asi jeden a pol metra vysoké, sa jeden prezident doslova "zrútil" a celkom nešťastne spadol z pódia na tvrdú podlahu telocvične. Takže sme mu podali prvú pomoc a volali sanitku, ktorá prišla do 2 minút - a to nepreháňam :) Stella išla do nemocnice s ním. Ja som pobrala domov s milión vecami -a pred dverami som zistila, že nemám ani kľúče a doma nikto :) No, ale z nemocnice sa Stella dostala po dvoch hodinách, prezident bol na pozorovaní, keďže si udrel hlavu.

V ten večer mal naplánovaný príchod aj AI director - kontrola z medzinárodného vedenia AIESEC :) Jeho lietadlo malo prílet o jednej ráno, takže po únave na konfere sme sa pobrali na letisko taxíkom. Tam sme ho nabrali a išli domov. Keďže všetci boli unavení v pondelok, tak sme mali voľno. Stella ale musela na office, lebo mala meeting - zobrala si skúter a o 10 odišla z domu. Ja som zostala doma starať sa o našu super návštevu. O piatej, keď sme sa vyteperili na večeru, mi zazvonil telefón "Stella a Vicky mali autonehodu, nikto nevie čo sa stalo, len mali nehodu". Tak po polhodine neustáleho telefonovania som teda zistila, ze Stella a Vicky (VP TM) išli na skútri a niekto do nich narazil. Obe majú zlomenú nohu, Stella aj ruku. Takže sú v nemocnici. Prikladám fotku Stellinej zlomenej kosti.


Na ďalší deň sme s apobrali za nimi - no, vyzerali lepšie ako sme čakali :) Ale tak stella zlomená kľučna kosť, noha. Vicky len stehennu kost. Najlepšie je, že David (naša kontrola) v podstate priletel len kvôli tomu, aby sa mohol s nami rozprávať ako s tímom - ale keďže zo 7 ľudí už dvaja boli v nemocnici, tak to bolo celkom neúplné. Do toho VP Communication - Cindy - zavolala, že musí ísť do nemocnice na operáciu s nohou , lebo sa jej tam dostala nejaká infekcia... No, a zostali sme 4 :)

Na ďalší deň David ešte aj ochorel, čo bolo teda už úplne stretnutie všetkého, čo mohlo byť.
My sme sa do toho s tímom pekne pochytilo, kto koľko pracuje, kto toho koľko má. Takže po tomto už len povedať - čo sa môže stať, to sa určite stane....

Mongolsko : Krajina s potencialom - Nerastne suroviny (Roman)

Aspon trosku by som chcel nieco o tom ako vlastne je na tom Mongolsko z pohladu zivotnej urovne, ekonomiky, buduceho rozvoja. Skusim to rozdelit to par bodov

1. Mongolsko ako krajina nerastnych surovin

33 % priemyslu, 63 % exportu - to je silna tazby ner.surovin v Mongolsku. Ma v skutku neuveritelny dar - obrovske loziska uhlia, uranu, medi, zlata a mozno i ropy. Vacsina z nich nedoknutelna a pripravena na tazbu.

To su snad najvacsie poklady, ktore si Mongolsko chrani. Az doteraz. Z nastupom financnej krizi prisla aj potreba rozpumpovat domacu ekonomiku okrem zahranicnej pomoci i zahranicnym investiciami a prisli narad surovi- Oyu Tolgoi - prvy gigant predany - obrovske lozisko zlata a mede zacne tazit spolocny podnik vlady a Ivanhoe Mines z UK(s australskym investorom Rio Tinto). 3000 ludi bude zamestnanych v doloch - dalsi na prace a servis podporujuci tazbu a celkovo by sa mala vytvorit dedinka 30 000 ludi v blizkosti dolu. Mimochodom so sefom a jeho manzelkou sa pozname osobne :) Nedelnajsi kostol a kavu absolvujeme vacsinou spolocne.

http://www.ivanhoemines.com/s/OyuTolgoi.asp

Zalusk na dalsiu investiciu si teraz robia i Rusi, u ktorych maju Mongolci este solidnu sekeru a tiez Korea a Cina. Vacsina nerastnych surovin je vyvazana prave do Ciny.

Tu je vyznamny rozdiel preco Mongolsko nema tak vysoke HDP. Chyba spracovanie toho co sa doma vytazi. Mongolsko vyvaza z krajiny priamo nerastne suroviny, ktore sa vonku spracuju a neskor sa predavaju uz v inej forme za niekolko-nasobnu cenu... Zazemie tu chyba a to tvori i najvacsie obavy okolo OT - bude to len o tazbe ale skutocne z toho krajina ziska i viac ? Staci tvorit zo zisku fondy pre buduce generacie ?

Nerastne suroviny to je urcite silne plus Mongolsko ale to nestaci, ak sa nezlepsi vzdelanie a moznost pridanej hodnoty k vyrobkom, bude to len o bagrovani krajiny.

Mongolska Rutina II : AIKIDO (Roman)

S AIKIDO som zacal este v Prahe, na Krizikova, 2-3x do tyzdna skoro pol roka. Po prichode sem to bola jedna z prvych veci, na ktoru som zacal vypytovat. Kde tu mozem cvicit AIKIDO ? Jasne, ze nikto nic tak som skusil odvekeho pritela p.Googla. Ten mi nasiel stranky mongolskej AIKIDO federacie, ktoru mimochodom tvori len jeden klub - ten v Ulaanbaatare.

http://www.aikido.mn/index.php?option=com_contact&task=view&contact_id=1&Itemid=41

Za kratko som uz nastupil na prvy trening, trvalo nam asi 45 min kym sme to nasli, hoci sme mali adresu - Mongoli ale nemaju vyznacene ulice a ani sami moc nevedia kde co je. Prvy trening bol prvy prekvani. Po prve ma trener privital cesky - zil 5 rokov v Cechach, po druhe som bol jediny cudzinec, tretie bol ten vyprask co som dostal. Skutocne Mongoli su dobri v bitkach a AIKIDO doma oproti tomuto, je skor kurz spolocenskych tancov.

Trening co trening sa toho vela ucim a Sensei ma potesil, ze uz tak 3-4 roky a dovoli mi prihlasit sa na skusky na hakami (cierne nohavice). Urcite to ale aspon skusim.

Výlet na juh - Kenting(Katka)

Ďalší voľný víkend v poradí som bola na juhu - trochu tepla nazbierať. Ono sa to nezdá, ale Taiwan je asi tak 300 km dlhý ostrov, ale je postavený na výšku, teda na juhu je už skoro tropické podnebie. V Taipei máme celkom zimu - už ľudia vytiahli kabáty, hodia sa dlhé nohavice a tak. Na juhu - to je krásne teplúčko :)




Dohodli sme sa aj so slovenskými dievčatami, že sa pôjdeme pozrieť na jeden z najkraších parkov na Taiwane.

V piatok sme sa všetci stretli a rozdelili na dve skupiny - jedna išla na party, druhá - teda my - sme išli pozrieť pálenie lode, ktoré sa deje len raz za tri roky.

Je to rituál, kedy sa celý týždeň zbierajú zlí bohovia po celom meste do lode a potom, v jeden deň sa loď prívlečie na pláž, bohovia nastúpia a loď sa zapáli. Ale toto sa deje len raz za tri roky. My sme mali šťastie byť pri tom.

Už naša cesta sa začala zaujímavo, keď zo vzdialenosti 50 km sa stala cesta na 4 hodiny - najskôr vlak, potom ďalší vlak, potom šlapanie hodinu a pol v absolútnej tme a potom sme prekecali nejaký súkromný autobus, nech nás zoberie konečne na to miesto, kde sa má páliť tá loď. A keďže sme skoro nikto netušili, čo to vlastne má byť, bolo to pre nás niečo zaujímavé.

Škoda len, že postavenie lode im trvalo ďalších 5 hodín, pričom sme nehorázne nadávali na Ázijskú schopnosť managovať čokoľvek...Ale ohníka sme sa dočkali o 6 ráno, počkali sme chvíľu a bez spánku sme sa pobrali na autobus do Kenting - našej konečnej zastávky.




A toto bol pohľad, keď sme sa konečne dostali na pláž. More bolo neobvykle pokojné - krásna voda, ani mráčika na oblohe - naozaj nádhera! Užili sme si teda deň leňošenia a samozrejme spánku na pláži BEZ opaľovacieho krému...na ktorý sme všetci zabudli.

Túto noc sme už spali v stanoch - na pláži za zvuku vĺn :) To bolo super. A ráno, pekne spálení sme si ešte užili vody a pobrali sa naspäť do chladného veľkomesta.

Mongolska Rutina I : Nedelne doobedie (Roman)

Chcel by som trosku zacat taky maly serial toho co sa pre mna v Mongolsku stava rutinou, pretoze sa to casto opakuje. Ci uz su to aktivity, ludia, jedlo, miesta kde chodievam...

Prvy diel by som chcel venovat jednej z najdolezitejsich casti mojho tyzdna a to je nedelne dopoludnie. To ma niekolko zvlastnosti - nedela je tu pomerne kludna, 9:30 a vonku je minimum ludi, malo a cele mesto akoby spalo.

Potom je to moja 6km prechadzka do miestneho kostola. Uzastna je cesta, ked sa vzdy je na co pozerat. Toto je ale asi najdolezitejsi obrazok :

Otazka asi znie : Preco? Cestou vzdy mam cas rozmyslat na tym co sa okolo mna a so mnou deje v Mongolsku a vdaka tomu i planovat dalsie kroky. Toto je co vidim na zemi no v hlave si ma na tychto skalach zrodili snad tie najlepsie plany ci rozhodnutia. Zivot, praca, vztahy...vsetko na tychto skalach

Kostol je z casti v Anlictine, z casti v Mongolstine, no da sa pochopit vsetko dolezite. Inac omsa velmi podobna tej nasej s tym ze Mongolci su viac odviazani...No Brazilia toto nebola :)

Louis Vuitton v Ulaanbaatare (Roman)

A nakoniec preco nie ? Preco by nemohol byt jeden z najdrahsik butikov otvorit svoj stanecek aj na namesti Ulaanbaataru. Louis Vuitton rocne investuje do otvorenia svojich obchodov viac ako 235 mil. USD a myslim, ze ani v UB velmi nesetrili. Priamo na namesti pred obchodom vyrastol hlavny stan kde sa rozbehne party na oslavu otvorenia predajne. Udajne prijde i Madonna a Sean Connery.

Clovek sa pyta ci sa take nieco moze v UB uzivit, predsta to nebude lacna zabava. No nie vsetko je take jagava a ani chudobne ako sa na prvy pohlad moze zdat. 5000 mongolsky deti studuje na sukromnych skolach kde rodicia zaplatia od 6 - 18 000 USD za rok studia. Naviac z tazby nerastnych surovin v Mongolsku predsta musi niekto tazit - a banik to nebude.

Mojmu sefovi sa usla pozvanka, mne snad nabuduce.

Viac info : http://www.nytimes.com/2009/10/06/fashion/06iht-rshop.html?_r=1

Víkend v Taipei - kvetinový trh, stretnutie Slovákov a Pixar

Po dlhom čase som mala voľný víkend, ktorý som išla stráviť v Taipei. A keďže ostať doma by bola strate času, naplánovala som si každú minútu času.

Najskôr sme sa ráno pobrali na kvetinový trh. Každý víkend alebo voľno je na voľnom priestranstve pod mostom kvetinový trh, kde predávajú všetko, čo je nejak spojené s kvetmi. Pripájam pár obrázkov, ale vyzerá to veľmi pekne.

K večeru sme sa pobrali na stretnutie Slovákov. Náš kultúrny office niekedy organizuje stretnutie pre všetkých Slovákov, ktorí sú teraz na Taiwane. Stretlo sa nás tam celkom požehnane - 30 ľudí. Sadli sme si do malého podniku, ktorý pripomínal takú terasu u nás na Slovensku.
Ďalší deň som si naplánovala návštevu PIXAR výstavy. Viete, všetky tie postavičky Monsters, Cars, Bugs... Bola krásna! Všetko ako sa tvorilo, ako vymýšľali, ako budú tie postavičky vyzerať. Naozaj je za tým veľa práce. Škoda, že sa nedalo fotiť, ale aspoň niečo málo sme si pofotili.Keď to bude u nás, tak určite zájdite, lebo je to krásne vidieť, koľko je za tým práce.Dokonca keď nahrávali Ratatouille chodili na hodiny varenia od nejakého uja z Paríža :)

Nova baletna a operna sezona je tu..a ja s nou (Roman)

Minulu nedelu sme sa dockali v Ulaanbaatare otvorenie dalsieho rocnika opery a baletu a to koncertom ochestru, ktory oslavuje tento rok 85 rokov.

Vsetko som sledoval z firemnej loze, ktora je od podia asi 2m. Po predstaveni sme sa zastavili vo VIP miestnosti na sklenicku vodky i s nestarnucimi dirigentami spominaneho orchestra.

Najstarsi predniesol prihovor, no po zakratko museli opustit divadlo, kedze v telke uz zacinal dalsi diel korejskej telenovely.

To bola moja prva skusenost s mongolskou divadelnou kulturov, tesim sa na nedelu, caka nas Labutie jazero a v lozi minister skolstva :)

Konzultacny meeting Ministerstva Hospodarstva (Roman)

Ako sucast pozicie prezidenta a Junior Konzultanta sa musim snazit nasavat informacie o tom ako je momentalna situacia v Mongolsku, ake su moznosti v businesse, ake su najvacsie prekazky v raste atd. Minuly tyzden som mal sancu sa ucastnit stretnutia investorov, podnikatelov a zamestnancov ministerstva, ktori diskutovali o najvacsich prekazkach zahranicnych investicii v Mongolsku.

Zahranicne investicie su najvacsim tahunom mongolskej ekonomiky. Vsetky vacsie firmy maju kapital z banky, ktora ich ma pozicane zo zahranicia alebo maju akcionarov a majitelov zo zahranicia.

Cela konferencia bola rozdelena do 2 dni, kde prvy den sa diskutovali problemy a druhy sa na pode ministerstva prezentovali spolu s komentarom ministra.

Najvyznamnejsimi odvetviami Mongolska su momentalne : Tazba nerastnych surovin, polnohospodarstvo a financne sluzby. Len tak pre zaujimavost najvacsie prekazky su silny byrokracia, uplatkarstvo, slaba infrasktruktura, vzdelanie a ja som prilial do ohna i otazku viz :)

Moon Festival - Taichung

Mid-Autumn Festival, známy tiež ako Moon Festival, je populárny v čínskej, kórejskej a vietnamskej kultúre.Jeho história siaha viac ako 3000 rokov do histórie.
Moon Festival sa koná 15. deň ôsmeho mesiaca v čínskom kalendári, ktorý sa zvyčajne pohybuje okolo konca septembra alebo začiatkom októbra podľa gregoriánskeho kalendára. To je dátum, ktorý sa vyrovná jesenná rovnodennosť slnečného kalendára, kedy mesiac najjasnejší počas celého roka.Tradičné jedlo sú mooncake, ktoré majú veľa druhov. Farmári oslavujú koniec obdobia letného zberu. Tradične sa v tento deň zíjdu rodinní príslušníci a priatelia - budú jesť koláče a pomelo a pozorovať mesiac ale hlavne budú robiť barbeque. Existujú ďalšie sprievodné oslavy alebo zvyky:

* Jedenie mooncakes vonku pod mesiacom
* Uvádzanie pomelo šupky na hlave
* Jasné zasvietenie lampy, osvetlenie, lampy na vežiach, plávajúce svetlá na oblohe
* Pálenie kadidla v úcte k bohom
* Mid-Autumn výsadba stromov
* Zber lístia púpavy a rozdelenie rovnomerne medzi členmi rodiny
* Dragon Fire Dances

Hm, tak to bolo o histórii k Moon Festivalu, teraz k tomu, čo som teda porábala ja.
Keďže tento sviatok pripomína našu Veľkú Noc, všetci sa rozídu domov a ja by som ostala sama. Stella (naša MCP) ma teda zavolala k nim domov. Bolo to milé, pretože oni väčšinou návštevy neprijímajú.
Stella býva v Taichung - v strede Taiwanu, je to tretie najväčšie mesto. Ale v podstate nie je ničím zaujímavé. Tak som sa dopravila v piatok o pol 10 do mesta, došla po mňa Stella aj s jej sestrou. Prešli sme sa po night markete, ktorý zatvárali skoro (o pol druhej v noci!).Došli sme domov a ďalší deň sme chceli pochodiť po meste.

Nečakala som, že ma Stella zoberie po celom meste, ale teda odišli sme ráno, zastavili sme sa po jej priateľa a potom sme išli na ďalší trh.
A potom sme sa zastavili na veľmi zaujímavom mieste - išli sme si dať čítať z ruky. Nie je to niečo, ako keď ti predpovedá budúcnosť, je to skôr o tom, že Ti povie, čo sa práve teraz deje vnútri Teba a potom Ti povie, čo sa asi tak môže stať, keď takto budeš pokračovať. No, bolo to rozhodne zaujímavé, pretože sa trafila asi tak v 90% vecí, čo mi hovorila.Aj Stella sas trafila celkom. Chcem ísť ešte na konci roka, či mi povie, že sa zmenili veci, čo som si hovorila, že by som chcela počas roka dokázať.


No, po tomto zaujímavom zážitku sme sa pobrai do jediného Science múzea na Taiwane, kde sme zašli do veľkého tropického sklenníka, kde sme pozorovali aj ryby, žaby a všelijaké hávede.
Na ceste naspäť sme sa zastavili v chráme Confuciusa, najväčšieho učiteľa všetkých čias. Ten chrám bol krásny - pokojný, obrovský, vzbudzoval úctu.



No, kedže sme ale predtým navštívili ten tropický sklenník, Stelle sa zachcelo pozerať Jurassic Park - tak sme si požičali a išli sme domov na barbeque.
Mamina nám pripravila kopu vecí na barbeque. Sedeli sme tam asi dve a pol hodiny, kým sme to všetko poopekali, ale bolo to super. Všade na ulici sedeli ľudia a robili barbeque - nie tak ako u nás, taký trochu taiwanský štýl, kedže nemajú záhrady, tak sme boli ako keby na ulici. Pripájam fotky. No, po dobrom jedle sme si sadli k Jurskému parku a pobrali sa spať. Celý deň vyvrcholil zemetrasením o pol druhej v noci, počas ktorého som a už aj zobudila. Ale naozaj, krásny deň, vôbec som nečakala, že nám to tak krásne vyjde.